3 x Jessie (James) from Canada.

Jessie bol ten najsprávnejší backpacker, akého sme počas našej púte stretli. Bol to Kanaďan, bol živým vysvetlením faktu, prečo sú Kanaďania ako backpackeri, čiže "batôžkári", či turisti, takí obľúbení v austrálskej komunite. Jessie bol 19-ročný študent nejakého fyzikálno-chemického vedeckého oboru na ktorejsi univerzite v Toronte. Proste prerušil školu a rozhodol sa rok cestovať po krajinách juhovýchodnej Ázie a Austrálii - úplne sám, len s malou gitarou na chrbte, ktorú nosil zabalenú do starých jeansov s jednou odtrihnutou a zašitou nohavicou. Bol to klasik.

Prvýkrát sme ho stretli v Port Augusta po návrate z Flinders Ranges. Bolo to na parkovisku pred turistickým informačným centrom, kde sme si varili večeru a len zo žartu poslali Ivanovi SMS, či náhodou ešte stále netrčí v meste. Jaska, Ivan tu bol a keď o pol hodinu prikvitol, priviedol so sebou aj Jessieho. Jessie sa stále usmieval, a za večeru sa ponúkol umyť riad. To zapôsobilo aj na dievčatá, aj keď slušne odmietli ponúkanú pomoc. Vysvitlo, že Jessie hrá slušne na svojej malej plastickej akustickej gitare zabalenej v batohu z nohavíc. Zahrali sme si nejaké sóla starého dobrého Scorpions čo Metallica a medzi rečou vypili pivo. Jessie mal vlastne tú istú cestu pred sebou ako my - ponúkli sme sa, že ho pár sto kilometrov zvezieme. Mal už však kúpený lístok do Coober Pedy, mesta opálových polí už slušne hlboko v púšti a peniaze mu v agentúre nechceli vrátiť. Bus spoločnosti Greyhound mu mal ísť o 22,30, večer a ráno okolo 6,00am mal byť už 500 km hlboko v púšti, v Coober Pedy. Tak sme sa večer po pive rozlúčili a Jessie odišiel odchytiť Greyhounda. To bol Jessie prvý krát.

Aká to náhoda, keď stretnete niekoho o týždeň uprostred púšte na mieste, kde by ste to vôbec nečakali! Bolo to na druhý deň po výstupe na Uluru, pri Kings Canyone, keď na nás zamával nejaký drzáň zo starého backpackerského auta. Jaska, Jessie. Práve absolvoval túru cez Kings Canyon a nadšene nám ju odporúčal. Varoval nás však, aby rátali aspoň s hektolitrom vody na každého v takej horúčave. Bol práve na odchode aj s dvojicou Írskych backpackerov a mali namierené na sever, smerom ku Alice Springs a v závislosti od počasia do Darwinu alebo do Queenslandu. V podstate to bola aj naša trasa. Urobili sme spoločné foto a Jessie zmizol znova na neurčito.

Prešli asi tri dni. Absolvovali sme túru dlhú 6,5 km cez Kings Canyon, hoci 40 °C horúčavy na priamom slnku nám naozaj dali zabrať. Asi o 14,30 h sme vyrazili z Kings Canyonu do Erlundy (275 km) a odtiaľ priamo do Alice Springs (200 km). Asi o 20,30 h si Ivan pripísal na konto druhú zrazenú kenguru. Úsek asi 60 km pred Alice Springs bol naozaj hrozný, vari každých 5-10 minút nám popred auto prebiehali kengury, či už osamotené, alebo v skupinkách.

Žaneta s Katarínou to opäť ťažko znášali a nemali ďaleko od toho, aby nás obvinili zo spáchania ťažkého zločinu. Prespali sme v kempe zvanom "G'd day, mate", na pokraji mesta Alice Springs, stálo nás to 21 $ pre dve osoby. Občas sme jednoducho nepriznali, že sme štyria. Jaska, svojím spôsobom ide o rozbíjanie, či sabotáž fungujúceho ekonomického systému, avšak skúste si to prekalkulovať v praxi, keď sa snažíte šetriť i na zubnej paste :-)...

Na druhý deň sme vymenili motorový olej v servise a potom som šiel do mesta na nákup. Sedel som na lavičke uprostred pešej zóny v Alice Springs, keď vidím, ako skupinka Aborigincov obkolesila nejakého európsky vyzerajúceho backpackera a pýtali od neho cigaretu. To viete, títo ľudia vedia ťažko vyvinúť nejakú cieľavedomú činnosť s pridanou hodnotou okrem občasného hrania na didgiridoo [didžiridú:], čiže aboriginskú fujaru a statusom v spoločnosti zaujímajú pozíciu rómskych menšín v Európe. Típek podaroval jednému, či dvom cigaretu a keď sa ich zbavil, šiel ďalej, smerom ku mne. "Would you have one spare for me as well?", spýtal som sa ho, či by nemal jednu cígu aj pre mňa. Jaska, bol to Jessie, prekvapený tak ako aj ja, keď som ho spoznal uprostred skupinky. Na chvíľu ešte zbehol so mnou ku Lady B, kde sme sa mali navečer stretnúť s dievčatami aj s Ivanom. Potom zmizol. Už definitívne z našich životov.

---

Tak takto to beží v Austrálii. Vydáte sa na cesty a stretnete ľudí, ktorí Vám pristanú ku Vašej farbe batoha, alebo nepristanú. Na cestách však máte vždy niečo spoločné - horizont v diaľke. Jessie, Sam Hough, homeless z Adelaide, Juhoafričan Andrew a na konci vždy MacDonnald's so štyridsaťcentovou smotanovou zmrzlinou. Prejdete za horizont a - čuduj sa svete, znova stretávate tých istých ľudí. Je to kolobeh backpackerského života, plný nádherných superchvíľok a nesentimentálnych Good bye. Počul som o mnohých prípadoch, keď sa ľudia cestujúci okolo austrálskeho kontinentu stretli na tých najneuveriteľnejšie odľahlých miestach, v nejneuveriteľnejších a najnepravdepodobnejších situáciách. Proste nikdy neviete a nenadarmo sa hovorí, že Austrália je najmenší kontinent.

Closely dated stories...

• Dead cangaroos - Highway of the death.
• The most spectacular parrot in the world - Pretty boy.
• Happy homeless from Adelaide.
• How Ivan did not get married.
• Barossa Valley, vintage '98.

Pictures related to this story...