|
Prečo cestovať? Nebudem uvádzať pozitíva
či negatíva cestovania, poviem to takto: ide o generačný
štandard. Svet sa vyvíja absurdne prudkým tempom a
štandardy životných hodnôt sa prehodnocujú v stále
kratších cykloch. Dnes sa cestuje všade a hocikto
- predovšetkým však mladá generácia
hľadá nové motívy, vzory, kryštalizuje a modifikuje
súčasný svetonázor aby udala tempo a smer ďalšiemu
sociálnemu vývinu spoločnosti. Občas si kladiem
otázku - čo s tým? Kam speje tento obrovský mutujúci
organizmus zvaný ľudstvo? Avšak - nech špekulujú Asimovia,
Adamsovia a Verneovci, pre mňa je podstatné, že cestovanie
je nástrojom spoznávania inokrajných, inorasových
a etnických špecifík súčasného sveta.
Považujem sa za mladého nezávislého človeka, ktorý
doštudoval to, čo musel a konečne môže študovať to,
čo chce. Čo znamená rok-dva
života na cestách? Odlúčenie.
Skúsenosti. Vykryštalizovanie. Angličtina (vo
väčšine prípadov). Často tiež ďalšie výrazné profesionálne
rozvinutie. Výbeh zo
stereotypov. Ale tiež riziko - obmedzenia
finančných zdrojov a v krajnom prípade až fyzickej
devastácie, či vážnych zdravotných
následkov. Obrovský pohyb migrujúcej generácie
je potvrdením, že cestovanie je týchto rizík hodné
a s vysokou pravdepodobnosťou sa objem cestohodín
bude v absolútnom objeme v najbližších rokoch či desaťročiach
zvyšovať.
Poviete si - ok, ľudia zo západu môžu cestovať koľko
chcú, pretože sú bohatší. Nie, nie je to celkom tak
- posledné desaťročie zaznamenalo výraznú zmenu v
národnostno-populačnej štruktúre migračných prúdov
- výrazne vzrástol podiel cestovateľov
zo strednej a východnej Európy, hlavne v oblasti
dlhodobých študijných pobytov. Mnoho mladých ľudí
chce spoznať, vidieť i za cenu možno finančného zadĺženia
sa voči rodičom, či známym. A to je štandard, či model,
ktorým sa dnes žije v západných krajinách. Nemyslím
si, že mladí ľudia na západe sú výrazne bohatší, než
mladí ľudia v krajinách bývalého bloku. Myslím si,
že sú samostatnejší a skôr dospievajú,
pričom vďaka efektívnejšej sociálno-ekonomickej štruktúre
spoločnosti majú väčšie možnosti
v získavaní zdrojov. To je všetko. Nejestvuje
teda dôvod cítiť sa obmedzenejšie ako ľudia zo západných
krajín, chce to jednoducho klasickú cieľavedomosť,
vytrvalosť a ochotu niečoho sa dočasne zrieknuť.
Takže to zhrniem - cestujú Angličania
hlavne ako backpackeri, Američania
ako backpackeri, Kanaďania
ako študenti, Nemci
ako študenti, občas ako turisti, avšak nie backpackeri,
Japonci ako turisti
(Aziati všeobecne len ako sviatoční turisti alebo
študenti, len výnimočne ako backpackeri), Maďari,
Poliaci a Slováci
a Češi ako turisti a študenti, a vždy predovšetkým
mladí ľudia, ktorí buď prerušili
alebo práve ukončili profesionálne štúdium
a chcú získať skúsenosti pred vstupom do života,
pred usadením sa, pred založením si rodiny. Stretol
som naozaj len veľmi málo
ľudí, ktorí cestovali zo zištných finančných dôvodov.
Prečo? Veľmi rýchlo zistíte, že krajina Eldoráda
nejestvuje. Každá krajina chce z turizmu profitovať,
nie strácať na tieňovej ekonomike, či dokonca
legálne umožniť vývoz kapitálu. Mnoho študentov
odchádza z Austrálie preto sklamaných. Nemyslím
si, že to je správny prístup - ja osobne nepokladám
týchto ľudí za skutočných cestovateľov, svojím
spôsobom sú to vlastne špekulanti, ktorí si povedali,
že investujú do vzdelávacieho kurzu a popri ňom
zarobia veľký balík. Nie, tak to nefunguje. Všetko,
čo vám hostiteľská krajina nanajvýš umožní, je
legálny zárobok vo výške priemerných životných
nákladov a v závislosti od Vašej schopnosti
šetriť môžte do určitej miery urýchliť akumuláciu
zdrojov. Podľa mojich vedomostí sú v súčasnosti
Anglicko a Austrália jedinými krajinami, ktoré
poskytujú možnosť legálne pracovať v prípade dlhodobých
študijných pobytov, pričom čím dlhší je pobyt,
tým väčšia pravdepodobnosť návratnosti investície.
Aj keď som to už kdesi uviedol, pripomínam, že
nie je cieľom týchto stránok poskytovať komplexné
poradenstvo ako a čo treba urobiť v súvislosti
s vycestovaním do Austrálie. Išlo by o neseriózne
uverejnenie ľahko zvádzajúcich alebo mýliacich
informácií, pretože nielenže sa imigračná legislatíva
neustále mení, ale austrálska
imigrančná politika vyslovene zakazuje dokonca
aj licenčným agentúram, nie to ešte mne, obyčajnému
ex-študentovi, poskytovať súvsťažné informácie.
Z toho vyplýva paradoxný tip - ako
poznáte dobrú agentúru? Jednoducho tak, že vám
neposkytne potrebné informácie : - (o)
!
Ako to teda všetko vlastne je, čo treba urobiť,
aby to bolo lepšie, akí sú v skutočnosti tí nešťastní
Ozíci, prečo ísť, či neísť cez agentúru, či agenta,
komu vlastne patrí Austrália a prečo sú európski
chalani takí populárni medzi čínskymi dievčatami
- o tom všetkom sa dočítate buď priamo, alebo
nepriamo na týchto dosť prostoducho spískaných
HTML4 stránkach.
Váš duchom (s)prostý
XĽuboš...
Sydney, jún 2002 - august 2002
(posledná aktualizácia tejto
sekcie: jún 2003, Slovensko)
|
