Vytlac tuto stranku...    Zatvor okno   
 

O generačnom štandarde.

 
Apropos : Zo základných pravidiel cestnej premávky...
a. Sranda je, keď chodec schytá facku otvorenými dverami.
b. Zásadne berieme stopárov! A to prednostne pravým blatníkom. Ak ho už máme znečistený od cyklistu, berieme stopára ľavým blatníkom. Ak už máme aj ten znečistený, napríklad od protiidúceho motocyklistu, stopára môžeme zobrať do úvahy.

[ 16 / 36 ]
 
Prečo cestovať? Nebudem uvádzať pozitíva či negatíva cestovania, poviem to takto: ide o generačný štandard. Svet sa vyvíja absurdne prudkým tempom a štandardy životných hodnôt sa prehodnocujú v stále kratších cykloch. Dnes sa cestuje všade a hocikto - predovšetkým však mladá generácia hľadá nové motívy, vzory, kryštalizuje a modifikuje súčasný svetonázor aby udala tempo a smer ďalšiemu sociálnemu vývinu spoločnosti. Občas si kladiem otázku - čo s tým? Kam speje tento obrovský mutujúci organizmus zvaný ľudstvo? Avšak - nech špekulujú Asimovia, Adamsovia a Verneovci, pre mňa je podstatné, že cestovanie je nástrojom spoznávania inokrajných, inorasových a etnických špecifík súčasného sveta.

Považujem sa za mladého nezávislého človeka, ktorý doštudoval to, čo musel a konečne môže študovať to, čo chce. Čo znamená rok-dva života na cestách? Odlúčenie. Skúsenosti. Vykryštalizovanie. Angličtina (vo väčšine prípadov). Často tiež ďalšie výrazné profesionálne rozvinutie. Výbeh zo stereotypov. Ale tiež riziko - obmedzenia finančných zdrojov a v krajnom prípade až fyzickej devastácie, či vážnych zdravotných následkov. Obrovský pohyb migrujúcej generácie je potvrdením, že cestovanie je týchto rizík hodné a s vysokou pravdepodobnosťou sa objem cestohodín bude v absolútnom objeme v najbližších rokoch či desaťročiach zvyšovať.

Poviete si - ok, ľudia zo západu môžu cestovať koľko chcú, pretože sú bohatší. Nie, nie je to celkom tak - posledné desaťročie zaznamenalo výraznú zmenu v národnostno-populačnej štruktúre migračných prúdov - výrazne vzrástol podiel cestovateľov zo strednej a východnej Európy, hlavne v oblasti dlhodobých študijných pobytov. Mnoho mladých ľudí chce spoznať, vidieť i za cenu možno finančného zadĺženia sa voči rodičom, či známym. A to je štandard, či model, ktorým sa dnes žije v západných krajinách. Nemyslím si, že mladí ľudia na západe sú výrazne bohatší, než mladí ľudia v krajinách bývalého bloku. Myslím si, že sú samostatnejší a skôr dospievajú, pričom vďaka efektívnejšej sociálno-ekonomickej štruktúre spoločnosti majú väčšie možnosti v získavaní zdrojov. To je všetko. Nejestvuje teda dôvod cítiť sa obmedzenejšie ako ľudia zo západných krajín, chce to jednoducho klasickú cieľavedomosť, vytrvalosť a ochotu niečoho sa dočasne zrieknuť.

Takže to zhrniem - cestujú Angličania hlavne ako backpackeri, Američania ako backpackeri, Kanaďania ako študenti, Nemci ako študenti, občas ako turisti, avšak nie backpackeri, Japonci ako turisti (Aziati všeobecne len ako sviatoční turisti alebo študenti, len výnimočne ako backpackeri), Maďari, Poliaci a Slováci a Češi ako turisti a študenti, a vždy predovšetkým mladí ľudia, ktorí buď prerušili alebo práve ukončili profesionálne štúdium a chcú získať skúsenosti pred vstupom do života, pred usadením sa, pred založením si rodiny. Stretol som naozaj len veľmi málo ľudí, ktorí cestovali zo zištných finančných dôvodov. Prečo? Veľmi rýchlo zistíte, že krajina Eldoráda nejestvuje. Každá krajina chce z turizmu profitovať, nie strácať na tieňovej ekonomike, či dokonca legálne umožniť vývoz kapitálu. Mnoho študentov odchádza z Austrálie preto sklamaných. Nemyslím si, že to je správny prístup - ja osobne nepokladám týchto ľudí za skutočných cestovateľov, svojím spôsobom sú to vlastne špekulanti, ktorí si povedali, že investujú do vzdelávacieho kurzu a popri ňom zarobia veľký balík. Nie, tak to nefunguje. Všetko, čo vám hostiteľská krajina nanajvýš umožní, je legálny zárobok vo výške priemerných životných nákladov a v závislosti od Vašej schopnosti šetriť môžte do určitej miery urýchliť akumuláciu zdrojov. Podľa mojich vedomostí sú v súčasnosti Anglicko a Austrália jedinými krajinami, ktoré poskytujú možnosť legálne pracovať v prípade dlhodobých študijných pobytov, pričom čím dlhší je pobyt, tým väčšia pravdepodobnosť návratnosti investície.

Aj keď som to už kdesi uviedol, pripomínam, že nie je cieľom týchto stránok poskytovať komplexné poradenstvo ako a čo treba urobiť v súvislosti s vycestovaním do Austrálie. Išlo by o neseriózne uverejnenie ľahko zvádzajúcich alebo mýliacich informácií, pretože nielenže sa imigračná legislatíva neustále mení, ale austrálska imigrančná politika vyslovene zakazuje dokonca aj licenčným agentúram, nie to ešte mne, obyčajnému ex-študentovi, poskytovať súvsťažné informácie. Z toho vyplýva paradoxný tip - ako poznáte dobrú agentúru? Jednoducho tak, že vám neposkytne potrebné informácie : - (o) !

Ako to teda všetko vlastne je, čo treba urobiť, aby to bolo lepšie, akí sú v skutočnosti tí nešťastní Ozíci, prečo ísť, či neísť cez agentúru, či agenta, komu vlastne patrí Austrália a prečo sú európski chalani takí populárni medzi čínskymi dievčatami - o tom všetkom sa dočítate buď priamo, alebo nepriamo na týchto dosť prostoducho spískaných HTML4 stránkach.

Váš duchom (s)prostý

XĽuboš...
Sydney, jún 2002 - august 2002

(posledná aktualizácia tejto sekcie: jún 2003, Slovensko)



Príbehy z toho istého obdobia...

Fotografie súvisiace s týmto príbehom...

(Žiadne podobné fotografie sa v databáze nenachádzajú..)
Start | Sydney | Cesta okolo Australie | Australia prakticky | Singapúr | Fotogaléria | Linky | Synet.sk
© XLuboš 2003