Vytlac tuto stranku...    Zatvor okno   
 

Moja prva donaska pizze.

 
Apropos : Zo zakladných pravidiel cestnej premavky...
a. Sranda je, ked chodec schyta facku otvorenymi dverami.
b. Zasadne berieme stoparov! A to prednostne pravým blatnikom. Ak ho uz mame znecisteny od cyklistu, berieme stopara lavym blatnikom. Ak uz mame aj ten znecisteny, napriklad od protiiduceho motocyklistu, stopara mozeme zobrat do uvahy.

[ 16 / 36 ]
 
Bolo to tak - plný oduševnenia som sa rozhodol hneď druhý týždeň môjho pobytu skúsiť získať job. Spolubývajúci - Robo, sa mi dal tip, ze potrebujú jazdcov na rozvoz pizza zákaziek (pizza deliveries) v miestnej pobočke Pizze Hut, Darlinghurst. Tak som tam šiel. "No problem !", manager Nestor mi dal vyplniť formuláre a povedal, aby som v nedeľu prišiel na trénovacie jazdy.

Plný nadšenia zo svojho prvého (tak poľahky získaného) jobu (zatiaľ, čo iní nešťastníci bezúspešne lovili v kalných vodách Sydney celé týždne), som v nedeľu prišiel na pokusné jazdy. V tom nebol problém - autopark, resp. motorkopark pozostáva z asi 13 talianskych motoriek Piagello v objemom 150 cm3 a automatickou prevodovkou a vzadu pripevnenou skrinkou na uloženie pizze (pizza box) - len sadneš a pridávaš plyn. Tak som urobil zopár výjazdov do ulíc Sydney, vždy ako doprovod skúseného pizzamana/pizzaboya - Čecha Martina. Mesto mi pripadalo strašne komplikované, nechápal som, ako sa jazdci môžu tak dobre orientovať v centre Sydney, kde je väčšina ulíc jednosmerných, takmer nikde nemôžete odparkovať bike - pokiaľ nezaplatíte lístok 20-50 centov - a kde hliadkujú prísni a nepodplatiteľní policemani a policemanky v svetlozelených vestách a kamenných tvárach naznačujú svetu, že cesty patria nie vodičom, ale im...

Nadšenie však vytrvavalo a v pondelok som prišiel na prvú jazdu. Bol fakt super večer - leto, teplý večer, ako stvorený na romantickú prechádzku po meste na motorke. Prvú delivery som dostal o cca 16,50 hod. O 16,51 hod. som sa slnil v rozbitom výkladovom okne pizzérie. Bol to škandál ! Jednoducho som to nezvládol a spanikáril som. V hlave mi sa mi posplietalo 3548 ulíc do jedného uzla, zákazník bol pre mňa zrazu obluda, ktorú treba zničiť a manager bol diabol striehnúci na moju pizzu. Proste som bol v stresovom tranze pohltený absolútne nezmyselnými negatívnymi asociáciami. No a neurobte chybu v takom rozpoložení !

Osudné miesto, kam som to zaparkoval...    S manažérom pizzérie - Nestorom...

Objednávku pizze som si pripravil tak, ako mi to ukázali - zabaliť tri pizze do pouchu (tepelno izolačný vak), zobrať dve fľaše coca-coly, cesnakový chlieb, vložiť to do pizzaboxu na motorke. Priam prostoduché! Sadol som na motorku a naštartoval. Nasledujúcu chybu som odvtedy už neurobil... Piagella sú totiž dosť ťažké - keď som ju chcel dostať zo stojana, musel som sa do motorky oprieť celou svojou váhou, aby sa stojan sklopil. Avšak pre mňa, nezvyknutého na zvláštne vyvážené ťažisko tohto motocyklu, to bol naozaj kritický manéver. Ked som sa oprel do riadidiel v snahe prevážiť motorku zo stojana, neuvedomene som pravou rukou pridal plyn. V tom momente automatika odstredivej prevodovky zabrala, takže v onom osudovom zlomku sekundy, keď som motorku konečne zosadil zo stojana, šiel som už rýchlosťou asi 40 km/h. Uznajte, že zabrzdiť v takejto rýchlosti na dráhe asi 30 cm, ktorá ma delila od výkladového skla pizzerie, by vari nedokázal ani starý ostrieľaný jazdec na Yamahe 660 Tenére, Peťo Šinský. Motorka elegantne nadskočila, a predným kolesom vrazila priamo do rohu veľkého výkladového skla pizzérie, ktoré sa rozpuklo ako pavučina. Potom ma odhodilo dozadu a už som len intuitívne hľadal polohu, ako si ľahnúť na asfalt chodníka, aby som si aspoň nezlomil nohu. Rozhodol som sa padnúť na ľavé koleno. Dva týždne som takmer nemohol zohnúť nohu a liečil som ho štyri týždne.

Tak, a to bol koniec mojej slávnej prvej pizza delivery, ktorú mi v priebehu nasledujúcich niekoľkých mesiacoch kdekto v rôznych variantoch popisoval v škole ako neuveriteľne zábavnú historku, ktorá sa prihodila NEJAKÉMU smoliarovi zo Slovenska...

Jaska, pizza z pizzaboxu vypadla na zem, čím sa úplne znehodnotila a musela sa urobiť pre zákazníka nová objednávka. Pozoruhodné bolo, s akou pozornosťou sa všetci venovali pizzám, ktoré vypadli pri páde z pizzaboxu, a s akým zúfalstvom konštatovali, že musia urýchlene pripraviť novú objednávku... Až po chvíli sa ktosi spýtal, či som OK a či nepotrebujem ošetrenie...

Manažér - Nestor - bol však super chlap - uznal, že išlo o smolu a nedal mi zaplatiť škodu, hoci som navrhol, ze to odpracujem. Ako som sa dozvedel po 6 mesiacoch, výmena výkladovej sklennej tabule, zhotovenej na špeciálnu objednávku, znamenala pre pizzériu stratu 1.200,- dolárov. To je suma, akú som v pizzérii zarobil asi po 7 mesiacoch pracujúc dva-tri večere v týždni...



Pribehy z toho isteho obdobia...

    Fotografie suvisiace s tymto pribehom...

    Pred nasou pizzeriou Pizzou Hut v Darlinghurste. S mistrom Didzejom pred nasou pizzeriou. Moja prva donaska pizze - miesto, kam som to zaparkoval... S Nestorom - manazerom pizzerie.
    Pred nasou pizzeriou Pizzou Hut v Darlinghurste.    
    Start | Sydney | Cesta okolo Australie | Australia prakticky | Singapúr | Fotogaléria | Linky | Synet.sk
    © XLuboš 2003