Prvy cudzinec a ubytovanie.

A tak som tu ! Sydney, metropola rozhodená na viac ako 2500 km2 na pobreží Tasmanského mora s obrovským množstvom nádherných zálivov, zátok, mól a prieplavov vyplnených tisíckami jachiet a lodí akoby chaoticky rozložen7ch figúriek na trblietavej šachovnici vodnej plochy, čím fascinujúco vytvárajú absolútne nemonotónnu panorámu prímorského mesta.

Je piatok 17,00 miestneho času, 21.11.2001. Pocity? Únava. Výzva. Zvedavosť. Neistota. Mal som presnú adresu, kde som mal zabezpečené ubytovanie. Vysvitlo, že jeden zo spolucestujúcich, Jano, neskôr prezývaný Mr. DJ, má ubytko na tej istej adrese. Chvíľu nám trvalo zorientovanie - aký lístok kúpiť z Airportu do centra, kde sú východy a prečo je ten internet v letištnej hale zadarmo. Proste - prvý týždeň, možno dva, budete asi viac cestovať, budete hľadať alternatívne ubytko, prácu, budete chcieť vidieť "the city" - orientovať sa v teréne - odporúčam kúpiť si RED TICKET TRAVEL za 29,- AUD, ktorý platí 7 dní od aktivácie a pokrýva všetky spôsoby dopravy (metro, bus) v slušne rozsiahlej zóne. Ak však chcete naozaj šetriť od začiatku, tak si kúpte jednosmerný najlacnejší lístok do centra za 7-8 AUD. Všeobecne sú lístky na(z) letisko(a) drahé, podstatne drahšie, než keď si kupujete lístok na tú istú vzdialenosť v meste. Proste cenová politika - prečo nezarobiť na turistoch?

A tak sme sa z metra vystúpili na Central Station, priamo v centre mesta. Prvým problémom bolo zistiť, kde je sever - neverili by ste, aký je to problém, keď všetko vidíte dolu hlavou! Obrátili sme sa preto na solídne vyzerajúceho Austrálčana: "Where is Albion Street, please?" - "Aha, ich, pahoľkovia! A nie ste vy náhodou zo Slovenska?", odpovedal čistou slovenčinou. Dobre, nie? Ten pocit, že som vonku zo Slovenska sa akosi nie a nie dostaviť! Vysvitlo však, že to nie je až tak vzácna náhoda, nakoľko je tu kopec Slovákov a Čechov a nikdy si nemôžete byť istý, či ten, komu objasňujete, prečo si myslíte, že nie je veľmi inteligentný vo vašom rodnom jazyku, náhodou nie váš rodák. Adresu sme v pohode našli, domáca nás už očakávala. Bola to staršia pani, Slovinka, ktorá nehovorila žiadnou rečou a zároveň všetkými. Jej jazyk bola hatlanina slovinčiny, španielčiny a angličtiny s prímesou zopár slovenských výrazov, nakoľko už dlho poskytovala ubytovanie slovenských študentom.

Dostali sme s Janom izbu za 150,- AUD, 75,- AUD na každého týždenne a bez zálohového bondu, čo je na centrum veľmi pekná cena, asi 20 minút peši od školy. Izba mala vlastnú minikuchynku a chladničku. Žiadny luxus, ale ten som ani neočakával. Zoznámili sme sa aj s ďalšími Slovákmi, obývajúcimi prvé a druhé poschodie v dvojposchodovom dome - Roland, Robert a Martin. Robert sa hneď chopil roly sociálneho agitátora a vzal nás na menšiu výpravu na jeho obľúbené miesta. Oxford Street, Pizza Hut, nedávno založený slovenský klub. V klube, ktorý sa vraj snaží organizovať agentka Renáta Morganová, sme stretli pár ďalších Slovákov, avšak neurobili na mňa dobrý dojem. Potom sme si s Janom dali pizzu, zatiaľ najdrahšia pizza v mojom živote nás vyšla spolu na 18 doláčov, cca 450,- Sk. A to bol koniec prvého dňa - bolo treba ísť rýchlo spať, aby sa biorytmy adaptovali na 8 hodinový posun.

Pribehy z toho isteho obdobia...

• Odchod do Australie...
  (Schwechat, Boeingu 747, prilet do Sydney)
• Jazykovy kurz na Central College, George St., Sydney.

Fotografie suvisiace s tymto pribehom...