Barrow Creek Hotel - zivot medzi vrakmi.

Presne uprostred púšte v Severnom teritóriu, uprostred 1.000 km ničoho, je krčma. Dve prízemné búdy a dve benínové čerpadlá. Tie však pri teplote nad 30 °C zásadne nefungujú, čo býva zdrojom nepríjemných prekvapení pre vodičov s prázdnymi rezervnými nádržami a príjemným zdrojom príjmov z predaja coly pre všetkých piatich lokálnych obyvateľov, či prevádzkovateľov hotela.

Ono proslulé miesto nesie honosný názov Barrow Creek Hotel a históriu píše už takmer 100 rokov. V skutočnosti tu nie je po žiadnom fúriku (Barrow) ani potoku (Creek) ani stopy - v Austrálii nazývajú každú preliačinu pod úrovňou terénu creek - potok. Miesto podlieha správe piatich lokálnych obyvateľov - majiteľovi "Hotela" vzbudzujúcemu dojem uprchlíka z venezuelského trestaneckého tábora smrti so ženou, nejakí dvaja dedovia a Aboridžinská žena. Teda vám poviem, ľudia - v tom hoteli, či búde, vôbec nepotrebujú tapety! Všetky steny sú polepené bankovkami! Nájdete tu papierové i mincové platidlá vari všetkých krajín sveta za uplynulých 100 rokov. Našiel som tu federálne, československé, české i slovenské bankovky, dokonca niekdajšiu starú zelenú s pánom Smetanom na lícnej strane.

Myslím, že je to najneuveriteľnejšia a najrozsiahlejšia zbierka väčšiny platidiel, dnes určite značnej hodnoty, o ktorej sa nikde nepíše. Píše sa o Barrow Creek Hoteli s plechovkovou Coke za 2,- A$, nie o tom, čo tam skutočne je! Kto by napokon cestoval 2.000 km stredom púšte, aby si prezrel zbierku starých bankoviek?

Keď sme sa zberali na ďalšiu cestu, prišla za nami jedna z obyvateliek, Aboridžinská žena. Myslím, že nebola ani tak stará, ako škaradá - Aboridžinci už v tridsiatom roku života výzorom, črtami tváre, pripomínajú 50-ročného Európana, pravý opak ázijských ľudí, z ktorých niektorí ešte v tridsiatke vyzerajú akoby práve dokončili strednú školu...

Aboridžinka bola odetá len v ľahkých jednodielnych šatách s kvetinovým vzorom, a - naozaj nebola štíhla. Trochu mi pripomínala černošskú matrónu, černošskú verziu slávnej slovenskej Venuše. Najprv po nás nesmelo pokukovala a očami vyzývala, aby sme sa jej prihovorili. Katarína i Žaneta sa jej však báli, a Ivan tušil problém. Napokon sa odhodlala - pristúpila k Ivanovi a spýtala sa ho takmer nezrozumiteľnou angličtinou, či nemá pre ňu jednú zvyšnú cígu - doslova "one spar' ceegrett". A problém bol tu. Ivan prišiel o drahocennú cigaretu. Posmelená prvým úspechom pri nadväzovaní kontaktu s civilizáciou začala žena rozprávať. Vraj pracuje pre Hotel (rozumej búdu a dve palivové čerpadlá uprostred 1.000 km ničoho) a jej práca spočíva v zbieraní odpadkov po okolí. Je to vraj veľmi vyčerpávajúca práca - s námahou zohla svoje tučné telo a zodvihla papier, ktorý ktosi vyhodil z nášho auta - a ja som jej uveril, že to s tým pojmom "drina" naozaj nepreháňa. V jej pohľade nebolo vypočítavosti, ani vďaky za poskytnutú možnosť zaslúžiť si svojich 15 dolárov. Výplatu dostáva každé dva týždne - a tu som nepochopil, prečo povedala na účet, pretože najbližší bankomat sa nachádzal asi 400-500 km smerom na sever v Tenant Creeku. Na druhej strane však vzdialenosť 500 km je pre Austrálčana niečo ako cesta z Bratislavy do Trnavy pre Slováka, bez nadnesenia.

Pravdupovediac, táto staro vyzerajúca žena s ebenovou pokožkou, neuveriteľne rozplešteným nosom a postavou moletnej Austrálčanky pôsobila komickým dojmom. Spýtal som sa jej, kde býva. Otočila sa a prstom ukázala do diaľky, na druhú stranu diaľnice. A tam - v diaľke asi 300 m som uvidel jej obydlie. Medzi troma eukalyptami bolo vyhodených niekoľko vrakov rozbitých áut. Rôzne poprevracané, nepoužiteľné a vybrakované karosérie sa povaľovali po okolí. Medzi dvoma z nich bola natiahnutá deka, čo plachta. Chcel som sa jej spýtať, či nemá problémy so zásuvkou, keď používa vysávač, ale evidentne by to danej situácii nevyznelo ako vtip a obávam sa, že by ani neporozumela, čo to ten "vacuum cleaner" presne je.

Dokázali by ste žiť 8 rokov 300 metrov od diaľnice medzi vrakmi piatich automobilov za natiahnutou dekou a denne sa pražiť na 35 °C slnku pri drine - zbieraní odpadkov? A predsa - nemal som dojem , že by táto žena trpela svojou existenciou viac, ako napr. Bill Gates s jeho mnohociferným bankovým kontom...

Dnes by som jej dal dolár, kedy som sa s ňou mohol v jej obydlí vyfotografovať...

Pribehy z toho isteho obdobia...

• Vystup na Uluru (Ayer's Rock)
• Alice Springs : G'd day mate's problem.
• Queensland : Magnetic Island.

Fotografie suvisiace s tymto pribehom...