My last pizza delivery.

Je to naozaj zaujímavá zhoda okolností, že za najpozoruhodnejšie donášky pizze pokladám svoju úplne prvú, nikdy neuskutočnenú donášku, a zároveň svoju poslednú, ktorou som si uctil šéfa pizzerie Nestora za to, že sa ku mne tak ľudsky zachoval po škandále s prvou delivery.

Koncom septembra som už bol pripravený vypadnúť zo Sydney. Práca v pizzérii stratila na príťažlivosti a šialenom tempe našich motorkových výjazdov po tom, čo na jar vstúpila na trh druhá pizzéria Domino a kazila nielen meno dobrých pizzamakerov, ale odlákala aj časť zamestnancov a de facto prispela k rozpadu správnej brazílsko-česko-slovensko-indicko-rusko-pakistansko-futbalovej partie chalošov pizza driverov, ktorý v nej dovtedy makali. Medzi nimi do nej odišiel aj Mr. DJ [mistr dídžej], Jano s ktorým som priletel do Sydney a býval prvý mesiac na Surry Hills. Ja som zostal, bol v tom vari kus loyality voči Nestorovi ako aj kus antipatie voči pizzérii Domino. Večery už neboli nabité objednávkami a dostať dve, či tri donášky naraz bolo čoraz výnimočnejšie, preto zárobkovo menej lákavé. Pracoval som tam však zo zotrvačnosti. Tak i v posledný deň, ktorý som nevedel, že je vlastne posledný.

     

Bolo to koncom týždňa predtým, než sme vyrazili na cesty okolo Austrálie, myslím, že to bola streda. Okolo 21,00 sa pizza vodiči začali pomaly vytrácať, opäť slabý deň na objednávky. Povedal som si aj ja, že to zabalím a pôjdem domov, cestou sa zastavím u Mária. Dostal som poslednú pizzu - objednávka do domu 46 na Kent Street, Sydney. Štyri pariace sa pizze, tri cesnakové pečivá, kuracie krídla a nejaký Sprite. Štandard. Vtom prichádza ku mne Najib, vyslovuje sa Nádžib, čo bol náš indický spolujazdec a správny típek, ktorý sa spráskal ako mameluk, keď získal rezidentúru. Vyštudoval PC siete a zarábal si príležitostne ako pizza driver. "Lubos, daj sem pizzu, nasypem nieco do nej.", hovorí mi. "V tom dome bývajú bastardi. Dlžia mi 40 dolárov." A tak som sa dozvedel, že v tom dome bývajú nejakú anglickí darebáci, ktorí asi pred týždňom zneužili Najibovu chvíľkovú roztržitosť. Totiž Najib im niesol väčšiu objednávku a zabudol zobrať doláre od jedného z nich, keď vykladal objednávku. Stane sa hocikomu. V pizzérii si však spomenul - zavolal backpackerom a spýtal sa, či sa môže o desať minút zastaviť späť pre peniaze. Darebáci mu povedali, že OK, počkajú na neho. Keď tam však Najib dorazil, zrazu sa všetci tvárili, že mu už peniaze dali. Odžub jak sviňa, povedala by Žaneta. Najibova indická krv volala po pomste a nástrojom som sa mal stať ja. Mne sa to však nepáčilo - povedal som mu, nech vezme zásielku namiesto mňa. Najib však nechcel. Napokon im do pizze nič nenasypal.

Vzal som zásielku a prišiel k domu. "Kámo, máš setsakra šťastie, že som tu práve ja, záchranca tvojho posratého zadku. Je mi to fakt ľúto, ktovie aké sračky nájdeš nabudúce v tejto posratej pizzi, asi sa z toho poserieš.", hovorím mu a uškŕňam sa. Poznáte tie malé psy, čo brešú, keď sa pocítia strach? Tak nejako zareagoval ten típek, 18 ročný drzý anglický teenager v hipisáckom tričku. Pripomenul som mu, čo dlžia môjmu kamošovi inému pizza driverovi a típek sa medovým hlasom spýtal, ako sa volám. "Hovor mi Johny, srdiečko.", zasmial som sa a pozrel na neho presladeným pohľadom obyvateľa štvrte Darlinghurst.

Keď som sa vrátil do pizzérie, chalani sa začali smiať, len čo ma zbadali. Psík zabrechal, ako som predpokladal. Službu mal Harry, Nestorov kolega, a ten sa ma spýtal, čo som zákazníkovi povedal. Potom mi urobil prednášku o tom, ako pizzéria stráca zákazníkov a že takéto niečo by si správny pizza vodič nikdy nemal urobiť. Čo však mohol chudák Harry robiť? Len krútil hlavou nad našou pochybnou kamarátskosťou a žehlil si to u "zákazníka" do telefónu.

Potom som sa zbalil a šiel domov. Nasledujúci deň som už nepracoval, všetok čas mi pohltili prípravu na cestu. Mali sme vyraziť na cesty s našou Lady B už o štyri dni...

Closely dated stories...

• James Toilet Water

Pictures related to this story...