|
Je to naozaj zaujímavá zhoda okolností, že za
najpozoruhodnejšie donášky pizze pokladám
svoju úplne prvú, nikdy
neuskutočnenú donášku, a zároveň svoju
poslednú, ktorou
som si uctil šéfa pizzerie Nestora za to, že sa
ku mne tak ľudsky zachoval po škandále s prvou
delivery.
Koncom septembra som už bol pripravený vypadnúť
zo Sydney. Práca v pizzérii stratila na príťažlivosti
a šialenom tempe našich motorkových výjazdov po
tom, čo na jar vstúpila na trh druhá pizzéria
Domino a kazila nielen meno dobrých pizzamakerov,
ale odlákala aj časť zamestnancov a de
facto prispela k rozpadu správnej brazílsko-česko-slovensko-indicko-rusko-pakistansko-futbalovej
partie chalošov pizza driverov, ktorý v
nej dovtedy makali. Medzi nimi do nej odišiel
aj Mr. DJ [mistr dídžej], Jano s ktorým
som priletel do Sydney a býval prvý mesiac na
Surry Hills. Ja som zostal, bol v tom vari kus
loyality voči Nestorovi ako aj kus antipatie voči
pizzérii Domino. Večery už neboli nabité objednávkami
a dostať dve, či tri donášky naraz bolo čoraz
výnimočnejšie, preto zárobkovo menej lákavé. Pracoval
som tam však zo zotrvačnosti. Tak i v posledný
deň, ktorý som nevedel, že je vlastne posledný.
Bolo to koncom týždňa predtým, než sme vyrazili
na cesty okolo Austrálie, myslím, že to bola streda.
Okolo 21,00 sa pizza vodiči začali pomaly vytrácať,
opäť slabý deň na objednávky. Povedal som si aj
ja, že to zabalím a pôjdem domov, cestou sa zastavím
u Mária. Dostal som poslednú pizzu - objednávka
do domu 46 na Kent Street,
Sydney. Štyri pariace sa pizze, tri cesnakové
pečivá, kuracie krídla a nejaký Sprite. Štandard.
Vtom prichádza ku mne Najib,
vyslovuje sa Nádžib, čo bol náš indický spolujazdec
a správny típek, ktorý sa spráskal ako mameluk,
keď získal rezidentúru. Vyštudoval PC siete a
zarábal si príležitostne ako pizza driver.
"Lubos, daj sem pizzu, nasypem nieco do nej.",
hovorí mi. "V tom dome bývajú bastardi. Dlžia
mi 40 dolárov." A tak som sa dozvedel,
že v tom dome bývajú nejakú anglickí darebáci,
ktorí asi pred týždňom zneužili Najibovu chvíľkovú
roztržitosť. Totiž Najib im niesol väčšiu objednávku
a zabudol zobrať doláre
od jedného z nich, keď vykladal objednávku.
Stane sa hocikomu. V pizzérii si však spomenul
- zavolal backpackerom a spýtal sa, či sa môže
o desať minút zastaviť späť pre peniaze. Darebáci
mu povedali, že OK, počkajú na neho. Keď
tam však Najib dorazil, zrazu sa všetci tvárili,
že mu už peniaze dali. Odžub jak sviňa,
povedala by Žaneta. Najibova indická krv volala
po pomste a nástrojom som sa mal stať ja. Mne
sa to však nepáčilo - povedal som mu, nech vezme
zásielku namiesto mňa. Najib však nechcel. Napokon
im do pizze nič nenasypal.
Vzal som zásielku a prišiel k domu. "Kámo,
máš setsakra šťastie, že som tu práve ja, záchranca
tvojho posratého zadku. Je mi to fakt ľúto, ktovie
aké sračky nájdeš nabudúce v tejto posratej pizzi,
asi sa z toho poserieš.", hovorím
mu a uškŕňam sa. Poznáte tie malé psy, čo brešú,
keď sa pocítia strach? Tak nejako zareagoval ten
típek, 18 ročný drzý anglický teenager v hipisáckom
tričku. Pripomenul som mu, čo dlžia môjmu kamošovi
inému pizza driverovi a típek sa medovým hlasom
spýtal, ako sa volám. "Hovor mi Johny, srdiečko.",
zasmial som sa a pozrel na neho presladeným pohľadom
obyvateľa štvrte Darlinghurst.
Keď som sa vrátil do pizzérie, chalani sa začali
smiať, len čo ma zbadali. Psík zabrechal, ako
som predpokladal. Službu mal Harry,
Nestorov kolega, a ten sa ma spýtal, čo
som zákazníkovi povedal. Potom mi urobil prednášku
o tom, ako pizzéria stráca zákazníkov a že takéto
niečo by si správny pizza
vodič nikdy nemal urobiť. Čo však mohol
chudák Harry robiť? Len krútil hlavou nad našou
pochybnou kamarátskosťou a žehlil si to u "zákazníka"
do telefónu.
Potom som sa zbalil a šiel domov. Nasledujúci
deň som už nepracoval, všetok čas mi pohltili
prípravu na cestu. Mali sme vyraziť na cesty s
našou Lady B už o štyri dni...
|
