Vytlac tuto stranku...    Zatvor okno   
 

Backpacker SAM HOUGH

 
Apropos : Sociálna kurátorka navštívi cigánsku osadu a pýta sa jedného:
- Nemáte vši?
- Nic nemáme, deti všetko pojedia.

[ 29 / 36 ]
 
Sam Hough bol backpacker zo severného Anglicka, civilným povolaním programátor automatických robotov, jeden z niekoľko málo ľudí v Anglicku, ktorí vedia programovať daný typ robotov. Od sedemnástich rokov bol striedavo na cestách, precestoval zopár afrických štátov, Indiu, s kamošom navštívil Bangkog a v čase, keď som ho ja stretol bol za polovicou svojho pobytu v Austrálii v pláne mal ešte prejsť Čínu a možno Japonsko.

Neviem, ako sa dostal Sam do kontaktu s nihilistickými darebákmi typu Dan a Chad. Oni ho však priviedli a predstavili v dome Nepálcov Sushila, Purna a Shira na Harris Street, krátko po tom, čo som sa ja prvýkrát presťahoval a miesto v mojej izbe bolo stále voľné.

Samova životná filozofia...

Sam ma fascinoval svojím ležérnym optimizmom a ukázal mi nový spôsob nazerania na život. Dokázal donekonečna rozprávať príhody zo svojho života, ktoré sa mu prihodili na cestách, pričom ich podfarboval nekončiacim humorným podtónom, takže ste sa nenudili ani po hodine jeho rozprávania. Na rozdiel od Dana a Chada to bol človek, ktorý videl v živote niečo viac, než tí dvaja darebáci. Videl v ňom humor, radosť a nekonečnú srandu - a tu prijímal a nechtiac rozdával všade okolo seba. Taktiež - jeho veci boli vždy v poriadku, na rozdiel od popolčekom z marihuanových cigár posypaných vecí Chada a Dana, a dalo sa s ním super vychádzať. Proste bol vzorný backpacker túžiaci vidieť svet v jeho živých farbách a nie prítomnosťou unudená bezcieľná Chadova a Danova identita.

Príhody z Kene...

V Keni takmer zabil človeka. Keňa je nesmierne chudobná, čo je príčinou vysokej stratifikovanosti spoločnosti, dôsledkom čoho je vysoká miera bezprávia, predovšetkým na domácich obyvateľoch. Niektoré spoločensko-sociálne sankcie za prečiny sú naozaj obludne zastaralé - za krádež napríklad odtínajú ruky. Nie je raritou stretnúť kdekoľvek človeka bez ruky - chudoba neustále vystavuje pokušeniam. Taktiež organizácia spoločenských akcií je chápaná trochu inak - Sam zažil koncert nejakej nie veľmi populárnej rockovej skupiny na miestnom štadióne, v každom rohu štadióna dozorná skupinka policajtov ozbrojená ostrými zbraňami. A stalo sa, že nejaká skupinka fanúšikov príliš vášnivo prejavovala nesúhlas so štýlom hudby, jednoducho najagresívnejšieho člena skupiny odstrelili. Úplne beztrestne. Policajt jednoducho namieril a stlačil spúšť a típka odniesli. Po návrate z koncertu Sam zistil, že mu zmizli z hotela nejaké veci, nie veľmi hodnotné. Hlásil to však v hoteli a na polícii, a kupodivu zistili, kto bol zlodejom, nejaký zamestnanec hotela. Samozrejme, chlapíka hneď arestovali na policajnej stanici a vypočúvali. Potom ho dali do dočasnej väzby, aby ho následne odsúdili na tri mesiace riadnej väzby.

Sam sa o tom dozvedel až o niekoľko dní, to už típek bol jeden alebo dva dni v riadnej väzbe. Sam trval na tom, že chce chlapíka vidieť a rozprávať sa s ním. Keď ho navštívil, takmer ho nepoznal. Zlodej bol po policajnom vypočúvaní a 1-2 dňoch väzby tak dobitý, že podľa Sama by neprežil v cele ani dva týždne. Jednu ruku mal od zápästia odťatú. Sam nástojil na tom, aby ho okamžite prepustili. Policajti najprv nechápali, prečo, bola to pre nich rutina. Sam musel podpísať prehlásenie, že sa zrieka akýchkoľvek nárokov na postih obžalovaného, až potom horko-ťažko típka pustili. Už i tak bol postihnutý tým, že stratil zamestnanie v hoteli a že sa stal mrzákom kvôli chvíľkovej slabosti.

Z Kene mi rozprával ešte jednu úsmevnú príhodu. Bieli chalani sú tam vraj nesmierne populárni medzi domácim ženským zastúpením, ešte viac ako medzi čínskymi dievčatami v Austrálii. Je to však močiar, na dne ktorého číha HIV. Až 70-80% populácie je postihnutých AIDS. Na druhej strane chudoba a nemožnosť nájsť si normálny spôsob obživy núti často veľmi mladé černošské dievčatá prevádzať prostitúciu. Na vidieku je však prostitúcia často najvýnosnejším spôsobom obživy a jestvujú v Keni oblasti, kde si vraj môžete kúpiť, doslova kúpiť na celý život, černošskú dievčinu za 40-50 centov. Netúžite náhodou po oddanej manželke za 12,50 Sk ?

Sam sa zapáčil nejakej mladej černoške. Neustále za ním chodila a prosila ho, aby si kúpil od nej lásku. Sam bol však neoblomný a radšej jej ponúkol čokoľvek, len nech sa jej zbaví. Nič nepomáhalo, dievčina sa tvárila urazene, a obvinila ho, že sa mu nepáči. Došlo to tak ďaleko, že vystriehla chvíľu, keď Sam šiel na WC a s úmyslom zvábiť Sama do svojich osídiel ho potajme nasledovala až na ono miesto, ktoré bolo, je a vždy bude pre ženy tabu. Sam ju nevidel, pretože stál pred pisoárom a vykonával potrebu. A tak, keď zistil, ktože to je za ním, šoknutý sa obrátil - avšak smola, v šoku si neuvedomil, že ešte neskončil a tak neúmyselne ovlažil dievčinine bosé nohy prúdom teplej kvapaliny. Neviem, ako to vzala dievčina, ako sa však Sam vyjadril, od toho času mal od nej pokoj.

Takýchto príhod zažil Sam veľa a všetky bral s humorom, ale zároveň aj s akýmsi ľudským nadhľadom a porozumením voči ľuďom. Keď som sa musel nedobrovoľne odsťahovať z domu na Harris Street, najviac som ľutoval, že skončili Samove nekonečné príhody. Sam však tiež nezostal v dome, pretože nechcel bývať s Chadom, ktorý si drzo prisvojil moje miesto a presťahoval sa na neznáme miesto do Redfernu.

Symbol opitej dobrosrdečnosti a humoru...

Sama som potom stretol už len raz asi po 4 mesiacoch. Bolo to v ktorýsi piatok po práci v kuchyni hotela, krátko po polnoci v polovici júna 2002, keď skončil zápas Anglicko : Brazília a Anglicko vyhralo. Niekto na mňa zakričal z chodníka - bol to Sam. Stál na chodníku aj s kamošom, s ktorým navštívil Bangkok a kamošovou priateľkou, opäť trochu podnapitý a mierne sa knísajúci dopredu a dozadu. Sam oslavoval víťazstvo svojej krajiny. Takto mi navždy utkvel v pamäti, ako symbol opitej dobrosrdečnosti a životného humoru. Desne rád by som bol s nimi zostal, avšak Samov kamoš už privolal taxi a okrem pár viet nebolo času na dlhý pokec. Tak som mu povedal, že mu zavolám, mal som na neho kontakt ešte odvtedy, čo sme bývali na Harris Street.

Nevedel som, že Sam odchádza z Austrálie. Keď som o pár dní vytočil jeho číslo, odpovedal mi nejaký neznámy hlas, že Sam is not available. Sorry, man.

Toto je teda jedna z mála vecí, ktoré naozaj ľutujem - že som už nestretol darebáka Sama a nemohol si vypočuť jeho ďalšiu historku. Avšak ktovie, možno ak sa raz ocitnem v Číne, v Japonsku alebo nebodaj kdesi v severnom Anglicku...



Príbehy z toho istého obdobia...

(V databáze sa momentálne nenachádzajú súvisiace príbehy.)

Fotografie súvisiace s týmto príbehom...

(Žiadne podobné fotografie sa v databáze nenachádzajú..)
Start | Sydney | Cesta okolo Australie | Australia prakticky | Singapúr | Fotogaléria | Linky | Synet.sk
© XLuboš 2003