Vytlac tuto stranku...    Zatvor okno   
 

Mentalita backpackera.

 
Apropos : Zlodej prepadne banku. V ruke drží odistený granát. Na to sa objaví policajt, vytiahne pištoľ a zakričí:
”Odhoďte zbraň...”

[ 30 / 36 ]
 
So Samom Houghom sa naozaj dobre bývalo - až na jednú chybičku - každé ráno pred siedmou mu volal šéf aby mu oznámil, kde ho vyzdvihne autom do práce. Druhý februárový týždeň končila Chadovi a Danovi doba na ubytovanie, pretože mala prísť Sushilova priateľka z Japonska, Kumiko, a obaja si mali pohľadať alternatívne ubytovanie. Avšak Sushil im to povedal len asi tri-štyri dni vopred, čo bolo nefér, nakoľko mali zaplatený bond a výpovednú lehotu dva týždne. Proste došlo k nedorozumeniu, a Dan s Chadom boli požiadaní, aby sa odsťahovali.

Chadovi Sushil dobrovoľne navrhol, že sa spýta na voľné miesto v byte, kde predtým býval. Dan mal o týždeň odcestovať do San Francisca na 3 mesiace, pre neho bolo nájsť ubytovanie priam nemožné. Neviem, kde prvú noc spal Dan, Chad spal na pôvodnom Sushilovom mieste len o jednu ulicu ďalej na MacArthur Street, v apartmáne u Mikeho, kde som napokon prišiel aj ja...

Na druhý deň prišiel Chad späť pozerať televíziu ku Sushilovi. Spýtal som sa ho, ako to vyzerá na novom mieste a on spomenul, že je v apartmáne, kde bývajú študenti, kde je kopec miesta na štúdium a vraj to vyzerá slušne za tú istú cenu ako u Sushila. Tak som ho požiadal, či by mi miesto neukázal, pretože som akosi chcel vyriešiť problém Samových raňajších telefonátov a večného pocitu únavy z nedospatej noci.

Treba vziať do úvahy, že v tom čase som už mal dva joby - prácu v kuchyni, z ktorej som sa vracal často po polnoci, neraz o jednej nad ránom a z pizzerie okolo polnoci. Takže som často bol taký unavený, že som naozaj tých 8 hodín spánku potreboval. Okrem toho mi občas vadilo, že vo vedľajšom dome býval nejaký šialený diskjockey, teraz nehovorím o Janovi, s ktorým som pricestoval, prezývanom Mistr Dídžej, ale naozaj tam býval dvadsaťročný típek celé dni dlho do polnoci púšťajúci do éteru šialené disharmonické eufonické fluktuácie a fajčiaci marihuanu, ktorou pravidelne zásoboval Chada - a tým úplne devastujúci pokojný charakter domu, ktorý by inak mal.

Rozhodol som sa jednu noc pokusne prespať na Chadovom mieste a potom sa rozhodnem, či to beriem a či Chad príde na moje miesto späť ku Sushilovi, Shirovi, Purnovi, Kumiko a Samovi. Nechcel som tak ľahko meniť ubytovanie s optimistickým anglicky hovoriacim kumpánom. Bohužiaľ, znova ma zaskočilo backpackerské rozmýšľanie. Miesto som sa rozhodol nevziať, oznámil som to vo štvrtok Chadovi s očakávajúc, že Chad to akceptuje. Možno bol/je Chad hlupák, a možno bezzásadový človek - na druhý deň, keď som sa vrátil po polnoci z pizzérie a keď neuveriteľne pršalo našiel som v mojej izbe nielen Chada, ale aj Dana a ešte jedno podivné stvorenie, u ktorého som nevedel odhadnúť, či to je muž, či žena. Napokon vysvitlo, že je to Chadova občasná priateľka. Všetci sedeli na zemi v mojej a Samovej izbe, pili a fajčili. Sam, tušiaci problém, sa diplomaticky vzdialil a tú noc prespal u kamoša, s ktorým bol pár mesiacov predtým v Bangkoku.

Tak to bol vrchol - si to predstavte: ponúknete niekomu palec a on vám nielenže utrhne obidve ruky, potom nohy, ale napokon vás ako trupíka vyhodí na ulicu! Čo som mal robiť? Štyria ľudia v izbe s rozmermi 4 krát 4 metre naozaj nie je luxusný štandard hotela Hilton. Mal som ich vyhodiť von v tom daždi? Všetci traja sa však tvárili prekvapene - vraj mojej postele sa ani nedotkli a ja môžem spať bez problémov ako predtým. Zjavne som pre nich predstavoval nepoznaný model v myslení, tak ako oni pre mňa.

Vôbec neboli zlomyseľní - to bolo najhoršie, pretože to bolo jednoducho v ich mentalite a spôsobe života, neuvedomujúc si, že môžu vari aj jestvovať ľudia, ktorí nechcú žiť tak ako oni. Sushil, Shiro a Purno, ktorí to vlastne všetko spískali sa stiahli do ulity a spali za zatvorenými dverami. Tak som si povedal, že jednu noc to vydržím, a zajtra, v sobotu, si to všetci vyjasníme.

Chad sa tváril prekvapene, keď som sa ho spýtal, prečo sa nevrátil na jeho miesto, ktoré mu Sushil dohodol. Argumentoval nič nevysvetľujúcou otázkou "Čo sa ti nepáči na tom mieste?". Ale ja viem, v čom bol problém - Chad videl, že v Mikeho apartmáne žijú slušní ľudia a že by si nemohol dovoliť robiť taký bordel, ako si môže dovoliť robiť v Sushilovom dome. Svojím spôsobom boli totiž Sushil, tak ako i Purno a Shiro slabosi, ale slušní a pokojní ľudia. A Chad bol osobnosť od nich silnejšia, avšak brutálne hrubá a neokrôchaná, neschopná pochopiť základy etiky a asertívneho sociálneho správania sa.

Zlava.... Dan, Chad a Hybrid.

A tak to napokon dopadlo tak, že som na to doplatil ja - ani na druhý deň sa tí bastardi nemienili odsťahovať - možno by bolo riešením ich jednoducho fyzicky eliminovať, ešte som nezabudol všetko z desaťročných tréningov karate, avšak neuznávam podobné riešenia. Sushil sa vyjadril, že je to vec medzi nami - čo som doteraz nepochopil, pretože on bol šéfom domu a prijal ich a bolo zrejmé, že na Chadovu prefíkanosť nikto z Nepálcov nemá. Takto sa bývať naozaj nedalo - tí traja, Dan, Chad a podivné stvorenie vydávajúce sa za Chadovu priateľku - boli celý deň zamknutí v mojej a Samovej izbe, fajčiac marihuanu a pijúc víno, Ja som sa však potreboval učiť a mať priestor pre počítač. Sam pracoval a tiež bol na nich naštvaný, avšak nechcel sa ku nim, ako ku kamošom, zle správať. Situácia vyzerala - hlavne pre mňa - naozaj nepríjemne...



Príbehy z toho istého obdobia...

Fotografie súvisiace s týmto príbehom...

Dan, Chad a hybrid - anglickí backpackeri.    
Start | Sydney | Cesta okolo Australie | Australia prakticky | Singapúr | Fotogaléria | Linky | Synet.sk
© XLuboš 2003