|
So Samom Houghom sa naozaj dobre bývalo - až na
jednú chybičku - každé ráno
pred siedmou mu volal šéf aby mu oznámil,
kde ho vyzdvihne autom do práce. Druhý februárový
týždeň končila Chadovi a Danovi doba na ubytovanie,
pretože mala prísť Sushilova priateľka z Japonska,
Kumiko, a obaja si mali pohľadať alternatívne
ubytovanie. Avšak Sushil im to povedal len asi
tri-štyri dni vopred, čo bolo nefér, nakoľko mali
zaplatený bond a výpovednú lehotu dva týždne.
Proste došlo k nedorozumeniu, a Dan
s Chadom boli požiadaní, aby sa odsťahovali.
Chadovi Sushil dobrovoľne navrhol, že sa spýta
na voľné miesto v byte, kde predtým býval. Dan
mal o týždeň odcestovať do San Francisca na 3
mesiace, pre neho bolo nájsť ubytovanie priam
nemožné. Neviem, kde prvú noc spal Dan, Chad spal
na pôvodnom Sushilovom mieste len o jednu ulicu
ďalej na MacArthur Street, v apartmáne
u Mikeho, kde som napokon prišiel aj ja...
Na druhý deň prišiel Chad späť pozerať televíziu
ku Sushilovi. Spýtal som sa ho, ako to vyzerá
na novom mieste a on spomenul, že je v apartmáne,
kde bývajú študenti, kde
je kopec miesta na štúdium a vraj to vyzerá slušne
za tú istú cenu ako u Sushila. Tak som
ho požiadal, či by mi miesto neukázal, pretože
som akosi chcel vyriešiť problém Samových raňajších
telefonátov a večného pocitu únavy z nedospatej
noci.
Treba vziať do úvahy, že v tom čase som už mal
dva joby - prácu v kuchyni, z ktorej som sa vracal
často po polnoci, neraz o jednej nad ránom a z
pizzerie okolo polnoci. Takže som často bol taký
unavený, že som naozaj tých 8 hodín spánku potreboval.
Okrem toho mi občas vadilo, že vo vedľajšom dome
býval nejaký šialený diskjockey,
teraz nehovorím o Janovi, s ktorým som pricestoval,
prezývanom Mistr Dídžej, ale naozaj tam býval
dvadsaťročný típek celé dni dlho do polnoci púšťajúci
do éteru šialené disharmonické eufonické fluktuácie
a fajčiaci marihuanu, ktorou pravidelne zásoboval
Chada - a tým úplne devastujúci pokojný charakter
domu, ktorý by inak mal.
Rozhodol som sa jednu noc
pokusne prespať na Chadovom mieste a potom
sa rozhodnem, či to beriem a či Chad príde na
moje miesto späť ku Sushilovi, Shirovi, Purnovi,
Kumiko a Samovi. Nechcel som tak ľahko meniť ubytovanie
s optimistickým anglicky hovoriacim kumpánom.
Bohužiaľ, znova ma zaskočilo backpackerské rozmýšľanie.
Miesto som sa rozhodol nevziať, oznámil som to
vo štvrtok Chadovi s očakávajúc, že Chad to akceptuje.
Možno bol/je Chad hlupák, a možno bezzásadový
človek - na druhý deň, keď som sa vrátil po polnoci
z pizzérie a keď neuveriteľne pršalo našiel
som v mojej izbe nielen Chada, ale aj Dana a ešte
jedno podivné stvorenie, u ktorého som
nevedel odhadnúť, či to je muž, či žena. Napokon
vysvitlo, že je to Chadova občasná priateľka.
Všetci sedeli na zemi v
mojej a Samovej izbe, pili a fajčili. Sam,
tušiaci problém, sa diplomaticky vzdialil a tú
noc prespal u kamoša, s ktorým bol pár mesiacov
predtým v Bangkoku.
Tak to bol vrchol - si to predstavte: ponúknete
niekomu palec a on vám nielenže utrhne obidve
ruky, potom nohy, ale napokon vás ako trupíka
vyhodí na ulicu! Čo som mal robiť? Štyria ľudia
v izbe s rozmermi 4 krát 4 metre naozaj nie je
luxusný štandard hotela Hilton. Mal
som ich vyhodiť von v tom daždi? Všetci
traja sa však tvárili prekvapene - vraj mojej
postele sa ani nedotkli a ja môžem spať bez problémov
ako predtým. Zjavne som pre nich predstavoval
nepoznaný model v myslení,
tak ako oni pre mňa.
Vôbec neboli zlomyseľní
- to bolo najhoršie, pretože to bolo jednoducho
v ich mentalite a spôsobe života, neuvedomujúc
si, že môžu vari aj jestvovať ľudia, ktorí nechcú
žiť tak ako oni. Sushil, Shiro a Purno, ktorí
to vlastne všetko spískali sa stiahli do ulity
a spali za zatvorenými dverami. Tak som si povedal,
že jednu noc to vydržím, a zajtra, v sobotu, si
to všetci vyjasníme.
Chad sa tváril prekvapene, keď som sa ho spýtal,
prečo sa nevrátil na jeho miesto, ktoré mu Sushil
dohodol. Argumentoval nič nevysvetľujúcou otázkou
"Čo sa ti nepáči na tom mieste?". Ale
ja viem, v čom bol problém - Chad
videl, že v Mikeho apartmáne žijú slušní ľudia
a že by si nemohol dovoliť robiť taký bordel,
ako si môže dovoliť robiť v Sushilovom dome. Svojím
spôsobom boli totiž Sushil, tak ako i Purno a
Shiro slabosi, ale slušní a pokojní ľudia. A Chad
bol osobnosť od nich silnejšia, avšak brutálne
hrubá a neokrôchaná, neschopná pochopiť základy
etiky a asertívneho sociálneho správania sa.
A tak to napokon dopadlo tak, že som na to doplatil
ja - ani na druhý deň sa
tí bastardi nemienili odsťahovať - možno
by bolo riešením ich jednoducho fyzicky eliminovať,
ešte som nezabudol všetko z desaťročných tréningov
karate, avšak neuznávam podobné riešenia. Sushil
sa vyjadril, že je to vec medzi nami - čo som
doteraz nepochopil, pretože on bol šéfom domu
a prijal ich a bolo zrejmé, že na Chadovu prefíkanosť
nikto z Nepálcov nemá. Takto sa bývať naozaj nedalo
- tí traja, Dan, Chad a podivné stvorenie vydávajúce
sa za Chadovu priateľku - boli
celý deň zamknutí v mojej a Samovej izbe, fajčiac
marihuanu a pijúc víno, Ja som sa však
potreboval učiť a mať priestor pre počítač. Sam
pracoval a tiež bol na nich naštvaný, avšak nechcel
sa ku nim, ako ku kamošom, zle správať. Situácia
vyzerala - hlavne pre mňa - naozaj nepríjemne...
|
