|
Nejednému čitateľovi týchto stránok uvažujúcim nad výpravou do Austrálie prebehla v hlave myšlienka "Ako by vlastne vyzeral môj život v Sydney..? V čom by sa líšil od môjho súčasného života..?" apod. Nuž, tu máte zopár príkladov.
Zo začiatku každý "seká dobrotu" - ľudovo povedané:-)) Prilietate do nových končín, ostražito oslovujete extravagantných austrálskych típkov, otvárate ústa nad austrálskymi lokálmi, cena a típkami z Oxford Street v Darlinghurst, budujete si novonázor na národnosti a Aziatov, ktorých stretnete v škole a na Paddy Markete, kde chodia všetci Slováci a Češi kupovať v nedeľu lacné potraviny od Číňanov, prihlásite sa v určený deň v college na prvú hodinu, absolvujete vzorovo prvý týždeň, začnete si budovať nové známosti a po prvom týždni (šikovnejší už počas neho a rodinkári už pred príchodom:-))) sa začnete obzerať po práci.
Takže - prvých pár týždňov idete vyšľapanou cestou, ktorej mantinely definuje austrálska legislatíva a časovo náročná orientácia v novom prostredí. Zlobu začnete robiť (ako ostrieľaní sebavedomí svetobežníci) až po uplynutí tohto obdobia:-))
- Problém číslo jedna - škola...
Potom riešite problém číslo jedna - škola. Začnete si organizovať čas tak, aby ste nemuseli príliš často chodiť do školy - len pokiaľ je to nevuhnutné, teda na testy, inšpekcie, zhusťujete si všetky povinné hodiny v týždni do 1-2 dní a pod. Nájdete si známych, ktorí vás občas zapíšu na hodinách, občas vy zapíšete niekoho iného... V rámci legislatívneho mantinelu sa snažíte ušetriť čo najviac voľného času pre seba a zároveň si udržať zákonom vyžadovanú 80% mieru dochádzky. Tento problém vyriešite relatívne rýchlo - niektorí študenti už po 2-3 týždňoch prichádzali do školy len 2-3 dni v týždni.
- Problém číslo dva - "moja peňaženka"...
Prichádza problém číslo dva - zvaný "moja peňaženka", alebo inak povedané - hľadanie práce. Legálne môžete začať pracovať až po zápise na škole, ktorá vám vydá potvrdenie, že ste u nej na kurze - až potom môžete utekať na DIMIA - Imigračný úrad pri Central Station a zmeniť si Študentské víza bez pracovného povolenia na Študentské víza s pracovným povolením 20 hodín práce týždenne. Je nezmyslom priletieť mesiac pred započatím kurzu do Austrálie s myšlienkou na rýchly zárobok - jednak je to ilegálne a jednak austrálski úradnící na ambasáde vo Viedni nie sú glúpi a nepovolia vám to - s najväčšou pravdepodobnosťou vám vydajú víza týždeň pred odletom...
Opäť však - postupujete ako tisíc iných študentov v Sydney - hľadáte inzeráty na prácu po internetových kaviarniach na George Street. V sobotu zavčas rána si kupujete šokujúce 400-stránkové vydanie Sydney Morning Herald a v sekcii "Vacancies" zúfalo lúštite svojou mizernou angličtinou, čo to k sakru tie všetky skratky znamenajú a krúžkujete ineráty, v ktorých je málo alebo žiadna skratka. Potom voláte na zakrúžkované inzeráty - a to je opäť námet na zopár veselých príbehov o tom NENENÁKOCH a NONONÁKOCH hovoriacich rovnakou rečou, a predsa si nerozumejúcich. Narážate na vlastné mantinely svojej (zatiaľ) nízkej prispôsobilosti austrálskemu značne kompetitívnemu prostrediu.
Avšak - berte sami seba s rezervou - každý musí týmto prejsť, teda vaše šance nie sú nižšie, ako šance tisíc iných NENENÁKOV hľadajúcich v tom istom momente prácu. V sobotu poobede v depresii zahadzujete Morning Herald, pretože všetky vacancies na kitchenstaff, waiters, cleaners, shelves fillers etc (voľné miesta pre umývačov riadu, čašníkov/-čky, upratovačov a dopĺňačov regálov) sú už obsadené a z tých 10 inzerátov, na ktoré ste volali, ste dostali pozvanie na asi 3 miesta, z ktorých 1-2 už budú v čase vášho príchodu obsadené. Šance nájsť normálny, hoci part-time kancelársky (office) job sú ešte nižšie, než na uvedené pozície - tie vyžadujú väčšinou osobnú /rodinnú známosť, absolvovanie presvedčivého interview, prípadne maxi-sexi Whoops! image, ktorým zaimponujete slobodnému intervjúverovi, ha*ha. Avšak bez teatralizmu - takto to naozaj v Sydney pri hľadaní práce beží.
Takže - po zahodení Morning Heraldu pristupujete k ďalšiemu kroku a vydávate sa do ulíc Sydney osobne zaimponovať v nejakej reštaurácii a presvedčiť nejakého holohlavého Číňana o svojich kvalitách. Všade vám ponúknu na vyplnenie formulár a spýtajú sa, koľko rokov máte skúsenosti v umývaní riadu (neudávajte žiadne číslo pod 2 roky!!) a či ste boli aktívni v odboroch. Čínske podniky sa s vami nebudú baviť - tie prijímajú len čínsky personál. Po vyplnení 5 formulárov v 5 reštauráciách sa rozhodnete kašlať i na to a ušetriť čas - jednoducho vypľujete zo seba vetu "I am looking for job, I can do anything - wash dishes, do cleaning, be a waiterstaff, please, just don't tell me again that bloody thing, that SORRY, WE DON'T NEED ANYONE AT THE MOMENT !!!" (hľadám prácu, robím hocičo - od umývania riadu, cez čistenie až po čašníctvo - HOCIČO, len mi prosím vás nepovedzte opäť, že TERAZ nepotrebujete NIKOHO!!).
A tak ubiehajú dni. Stav Vášho konta klesá priamo úmerne množstvu reštaurácii, ktoré navštívite - a tu pocítite EXISTENČNÝ STRACH. Kdesi hlboko vo Vašom podvedomí začne hlodať nechutná myšlienka, že ČO AK SKUTOČNE NENÁJDEM ŽIADNU PRÁCU...? Čo potom..? Vrátiť sa na Slovensko - stratím všetko, čo som do tejto potentovanej Austrálie vrazila/-a..?
Cŕŕŕng, zvoní v tom momente telefón a zachrípnutý hlas nejakej ženy sa po anglicky pýta, či ste si podávali inzerát o prácu v ich obchode/reštaurácii - námatkovo si spomínate, že možno aj áno pred 2 - 4 týždňami - bolo by nediplomatické teraz povedať, že si nespomínate... Nadšene teda prikyvujete na všetko, i na čo nerozumiete a napokon položíte rozhodujúcu otázku - "...and where can I find you, actually?" (...a kde vás vlastne nájdem?). Ak vám v tomto momente hlas oznámi ich adresu a nepreruší spojenie, tak máte problém číslo dva vyriešený.
- Problém číslo tri - ubytko...
O probléme číslo tri - ubytovaní - som už písal --> TU <-- . Len zhrniem - ubytko zoženiete v Sydney BEZ problémov, bude vás stáť kdesi medzi 90 - 130 AUD na týždeň.
* * *
Ako ostrieľaní Ozíci sa začnete cítiť po asi 4-6 mesiacoch. Už poznáte ľudí, na ktorých sa môžte obrátiť, bývate v lacnom a slušnom apartmáne, máte jasnú predstavu o svojom týždennom príjme a výdavkoch - a snažíte sa vyšpekulovať z tejto optimistickej vízie opäť niečo lepšie.
Začnete sa zaoberať myšlienkami, či má význam vrátiť sa na Slovensko - a zamyslíte sa nad tým, koľko peňazí potrebujete na austrálsku univerzitu. Zistíte, že tých 18.000,- AUD je predsa len viac, než si môžte dovoliť vyhodiť bez záruky, že austrálska legislatíva nezmení o rok počet bodov stanovený pre vami študovaný odbor - a tým zničí vašu víziu šťastného života v Aussielande. Začnete možno špekulovať o kúpe reštaurácie za 11.000,- AUD - zabehnutú malú kaviarničku v centre Sydney - prečo nie? Začnete uvažovať nad cestovaním, kúpou bytu na Slovensku/v Česku z nasporených dolárov - a bláznivý kolotoč vašich myšlienok neskončí, až dokiaľ neopustíte túto krajinu alebo nedostanete papier od DIMIA s udeleným statusom PR (Permanent Resident).
Len málo ľudí je dostatočne tvrdohlavých, nespokojných so Slovenskom/Českom alebo natoľko nadšených Ozíckou kultúrou a krajinou, že prijme riziko značnej finančnej a časovej investície do rezidentúry s neistým výsledkom... Väčšina ľudí, keď sa už raz etabluje, sporí, aby mala happy life po návrate do rodných končín - maximalizuje svoj finančný a skúsenostný potenciál:-))
Záverečné poznámky:
Z mojich skúseností - všetci slovenskí/českí mladí ľudia odchádzajú do Austrálie s vidinou peňazí a zárobku. Táto vízia je u niektorých jedincov tak mocná, že občas spôsobuje nepríjemné situácie - počul som o prípadoch vzájomného sa udávania sa študentov imigračnému úradu. Závisť a zloprajnosť idú občas ruka v ruke v radoch slovenských a českých mladých ľudí. Mnoho z nich je schopných konať i skutky priečiace sa austrálskej legislatíve - zostávať v krajine i po uplynutí platnosti víz, hľadať prácu načierno, pašovať zakázané statky - stalo sa mnoho podobných prípadov.
Myslím si, že je na škodu nielen osobnú, ale i prestíže národa konať podobne. Preto ak sa zaoberáte myšlienkami na odchod - zvážte si najprv, či by ste išli, keby ste museli konať výlučne v medziach zákona - nech je toto hľadisko pre vás rozhodujúcim. Berte radšej všetky spomenuté ilegálne či pololegálne aktivity extrémne opatrne - určite ich nemajte za dôvod svojho príchodu do tejto krajiny. Berte ich skôr ako nevyhnutnosť v prípade krajnej existenčnej núdze.
|
