Do Melbourne sme dorazili poobede, po návšteve Churchill Islandu. Trvalo asi 3 hodiny, kým sme sa natankovali a našli parkovisko v centre - ako každé veľkomesto má aj Melbourne centrum plné jednosmerných ulíc, ktoré veľmi komplikujú orientáciu pri prvej návšteve mesta. Možno aj to prispelo k akosi podráždenej atmosfére v našom cestovateľskom tíme - Katka ma najprv obvinila, že nič neuvidia z mesta kvôli mne (nebolo mi celkom jasné, ako to myslela). Potom som ja zas povedal obidvom dievčatám, že mizerne varia a že všetko nechávajú len na mňa (bol som po 6 dňoch sedenia za volantom denne 10 hodín skutočne veľmi vyčerpaný, Ivan nejazdil, pretože som sa obával dať mu auto do rúk, nakoľko som poznal jeho ľahkovážne jazdecké spôsoby z pizzérie a ani sám nejavil snahu pomôcť) a že musím naozaj zvážiť, či vôbec budem riskovať vydať sa s nimi do púšte... No, obidve, hlavne Žaneta, to zobrali priveľmi osobne a nasledujúcich pár dní, vlastne počas celej Veľkej oceánskej cesty to medzi nami dosť vrelo... Preto je Melbourne pre mňa symbolicky chladné mesto.