Romeo a Julia alebo jeden zo sposobov, ako ziskat australske obcianstvo...

Pre hotel Dolphin, kde som makal dvakrát osem hodín v týždni, vždy v stredy a piatky (!shit!) ako pomocník v kuchyni, bola typická vysoká fluktuácia zamestnancov. Nie, že by boli až tak zle platení, príčinou bola psychická náročnosť jobu. Každý večer tam pracovalo minimálne päť zamestnancov za výčapnými barmi a obsluha plus štyria kuchári. V piatky a soboty desať až štrnásť zamestnancov. Jeden zamestnanec denne odpracoval (rozumej "odbehal") 7 až 10 hodín, v piatky a soboty 9 až 12 hodín. Po troch dňoch mal mal nárok na celý deň voľna. Za 9 mesiacov sa v hoteli vystriedalo asi 15 ľudí. V priemere jeden z nich vydržal necelý mesiac !

Koncom júna prijala šéfka manažmentu (lasica) Nina a vlastníčka podniku Lucille Júliu. Popis? Malá, vari nie nad 150 cm, krátke nezaujímavé čierne vlasy, krátkozraká, úzke, takmer nepoznateľné pery - naozaj nepekná dievčina. Po čase som si uvedomil, že nie je hlúpa, pretože si bola vedomá svojej nepríťažlivosti a napriek tomu, že z toho mala občas komplexy, využila svoj objektívne daný kapitál ku vyváženiu onej, prírodou dosť štedro nadelenej, nevýhody. Mala priateľa - Poliaka. Nazvime ho Rómeo. Rómeo, ako to v klasických dielach býva, musí byť urastený sympoš, bez degeneratívnych rodových príznakov. Mal by mať motorku s kubickým objemom 750 cm3, dve prilby, jednu pre prípadnú Júliu, ktorú by príležitostne vyzdvihovával po polnoci z práce. A mal by mať zámer - získanie občianstva.

V takom prípade dôjde ku obchodu. Ako hovorí E. Fromm, láska je obchod, ktorý máme právo uskutočniť raz za život. Vyberte si tovar s ku Vám najbližšou hodnotou v rebríčku od dementa ku géniovi! Tak je to, dedo Fromm zbavuje realitu nánosov sentimentálneho poetizmu a Júlia robí s Rómeom obchod. Geneticko administratívny podtón obchodu je určený intenzitou Rómeovej túžby získať Júliin administratívny prísľub a žiadostivosťou Júlii po geneticky slušne vybavenom samčekovi. A tak, v najhlbšej pudovej túžbe dochádza v onom akte obojstrannej výmeny génov a opečiatkovaných papierov ku zrodeniu nového jedinca s lepšími vyhliadkami na fyzickú výbavu, ako mala matka, a taktiež lepšími podmienkami na sebarealizáciu v zaujímavejšom a slnečnejšom prostredí, než zažil jeho otec.

A to je koniec neklasickej verzie Rómea a Júlie, ktorá výnimočne nekončí tragicky.

Tak je to teda. Ak idete do Austrálie s pevným úmyslom získať občianstvo, musíte byť buď prachatý, aby ste si zaplatili univerzitu, prípadne agenta, alebo fyzicky nadpriemerne vybavení, aby ste to isté dosiahli oficiálnym sobášom s domorodcom alebo domorodkou. Takáto je pravda o austrálskom občianstve, čo je alternatívny názov tohto poľutovaniahodného príspevku.

Pribehy z toho isteho obdobia...

• Cestovanie : Kam treba v Australii ist.

Fotografie suvisiace s tymto pribehom...

(Ziadne podobne fotografie sa v databaze nenachadzaju..)