Mário je fakticky číslo. Numero UNO. Pôsobí dojmom "maxikľuďasa a vcelku rozumného človeka", povie väčšina ľudí, ktorí ho stretnú. Nuž, že sa aj takýto "kľuďas" dá občas nechať vyviesť z rovnováhy - o tom svedčí nasledujúca príhoda...
Mário býva s priateľkou Nancy, sympatickou čokoládovou kolumbijskou holkou, neďaleko Central Station v Sydney. Obaja sa delia o jeden byt s ďalšími dvoma holkami - malou Japonkou Sanchiko, ktorá pretancovala takmer 24 hodín bez prestávky a Yvonne, ktorá sa v novembri minulého roku odsťahovala. A práve to bola príčina Máriových eliminačných pokusov...
Samozrejme, byt majú v prenájme napísaný na seba Nancy s Máriom - platiť týždenný nájom asi 400,- AUD musia bez ohľadu na to, koľko ľudí tam býva. Takže, keď bolo jasné, kedy Yvonne odchádza rozniesli po školách inzeráty, že hľadajú spolubývajúcu, nájom 100,- týždenne, záloha (bond 250,- AUD pri rezervácii miesta). Bežné podmienky so zaujímavou cenou s ohľadom na lokalitu - priamo v centre Sydney.
Prihlásila sa Filipínska dievčina, malá, čierne vlasy a brýlky - stelesnenie zla. Neviem, ako znelo jej skutočné meno - hovorme jej Filipínska Mrcha - FM. Dievčina si miesto obzrela a zložila bond cca 250,- dolárov. Zdalo sa, že tým je všetko vybavené...
Jedného poobedia, v nedeľu, keď som Arty odprevadil do práce, mi zazvonil Mário. Spýtal sa, či by som nemohol na chvíľu zaskočiť ku nemu, že by niečo potreboval... Netušiac tragi-komickú príhodu, ktorú som práve šiel zažiť, som dorazil po asi 40 minútach, na 8. poschodie jeho domu. Takto som ho našiel ležať pred vchodom do jeho bytu...
Vôkol sa vznášali mlžné obláčiky nenávisti, občas vyšľahol výstrel, ktorý zfarbil steny naokolo krvavo červenou farbou. Rambo 8, časť "Mário vedie slovenský výsadok z Vietnamu na Filipíny". Sadol som si ku Máriovi (hoci som zaváhal, či zaujímam správnu polohu na frontovej línii) a nechal si vysvetliť Máriom, čo sa vlastne stalo.
Išlo totiž o FM. Dievčina sa nenasťahovala ani po dvoch týždňoch od zaplatenia peňažnej zálohy za byt. Nezatelefonovala, hoci mohla, neprišla sa ukázať - jednoducho vákuum. Buď bola naozaj hlúpa alebo nevedela, ako to chodí... Čo mali Nancy a Mário robiť? Použili jej bond na zaplatenie jej miesta počas tých dvoch týždňov a začali hľadať náhradníčku. To bolo na konci druhého týždňa. Po jeho uplynutí sa dievčina znenazdajky objavila. Mário bol práve sám doma, ležérne tráviaci čas filozofovaním o vylepšení svojich existenčných podmienok - keď vtom zazvonil ktosi pri dverách. Mário otvoril a - FM sa začala tlačiť dnu. Bez vysvetlenia, kde bola, bez otázky, či je miesto ešte stále OK. FD. Filipínska drzosť.
Nuž, Mário, ako správny džentlmen, jej zahradil cestu. Ponúkol sa, že jej veci donesie sám von, že ona tu vlastne už nemá čo robiť. Dievčina však evidentne nezdieľala Máriov optimistický názor - začala jačať. Viete, ja som potom počul tie vybrácie na vlastné uši, nielen z Máriovho rozprávania - vôbec sa nečudujem, že kľuďasovi a "vcelku rozumnému típkovi" Máriovi "rupli" nervy. Keď sa FM pustila do neho päsťami - Mário ju mierne odstrčil a dievčina preletela asi 3 metre, smerom von z bytu, švihla si to ponad dverový prah voľným pádom a pristála zadnou časťou telesa ponoreného do kvapaliny pred vchodom do bytu. Mário Eliminátor však objavil v sebe nový talent - skočil na ňu sťa wrestlinový šampión a snažil sa jej odprezentovať, aké triky má U.S. Navy vo svojom repertoári používané na zneškodnenie vreštiacich objektov. No a vtom zápale boja pred vchodom do bytu si neuvedomil, že nemá pri sebe kľúče a prievan zabuchol dvere.
Tak som našiel Mária Eliminátora sedieť v depresívnom stave spolu so svojím úhlavným nepriateľom pred jeho bytom. Zostal vymknutý, bosý a obával sa odísť za Nancy, ktorá mala službu v nemocnici v Darlinghurste a druhé kľúče od bytu, pretože by sa FM určite snažila dobiť sa do bytu, niečo ukradnúť aby tak získala späť aspoň nejakú náhradu svojho bondu.
Hoci neuznávam podobné agresívne metódy, ani len medzi nami drsňákmi, nieto ešte v aplikácii na samičky, spôsob, ako mi to rozprával Mário asi hodinu po akte s FM vyznieval veľmi komicky. Sedeli sme na zemi pred vchodom do bytu, FM občas volala priateľom, polícii alebo na kdejakú lampáreň a snažila sa získať porozumenie a následnú podporu od tretej strany. Využil som moment a urobil horeuvedený záber, na ktorý dievčina so zúrivosťou zareagovala, že chce, aby som jej fotku toho ...piiip... Mária poslal, aby vraj mala pamiatku.
A tak som pre kľúče od Nancy šiel prevziať ja. Mal som obavu, či to obaja prežijú v zdraví - ale asi nebola iná možnosť vzhľadom k Máriovým bosým nohám (aj keď po Sydney sa bežne chodí naboso - cez leto, nikto sa o nikoho nestará). Kľúče som doniesol, byt sme otvorili a šťastní sme zanechali FM v zasmušilom posede pred bytom. Mário nechcel ani počuť o nejakom kompromise, hoci som sa ponúkol, že sa s ňou porozprávam a vynasnažím sa jej vec rozumne podať...
Večer prišla polícia. Na jej čele, zúrivo a hekticky gestikulujúca, šla Filipínka. Mário otvoril, tušiac, že nastáva pokračovanie druhého dielu Ťapákovcov vo filipínskom obsadení. Samozrejme, keď FM zazrela Mária pred sebou na dosah ruky, za sebou cítila sebavedomie sršiace z 2 polišov, hneď sa pustila do Mária päsťami. To som už videl na vlastné oči a bolo jasné, že niekto to tu nezvláda.
Poliši ju od Mária odtiahli a žiadali vysvetliť, prečo jej nechce Mário vrátiť osobné veci a zložený bond. Tak Mário kľuďasovsky objasnil, že vo vrátení vecí nevidí problém, že je to OUKEJ, dokonca sa sám ponúkol, že ich prinesie a aj ich spolu s polišom vyniesli von... Potom vysvetlil zamotanú vec s bondom, čiže zálohou za byt - avšak FM to opäť nezvládla a začala pišťavo jačať - nuž ale tak nepríjemne, že som myslel, že na ňu teraz ja skočím. Ono sa hovorí, že deti plačú na takej zvukovej frekvencii, ktorá pôsobí extrémne rušivo na mozog rodiča. Ak táto dievčina skutočne tak plakávala ako dieťa, začalo mi byť záhadou, prečo ju jej vlastní rodičia neeliminovali v záujme spoločenského dobra... Poliši však pokrčili plecami a odniesli dievčinu so sebou - vraj spíšu zápisnicu, ak na tom trvá, ale Mário sa zdá byť čistý...
Asi o 22,30 zazvonil zvonček pri dverách opäť. Predstavilo sa duo Ťapákovcov v zastúpení FM a jej drsný ruský kamoš, napravovateľ krívd. Prudko sa obul do Mária, že "nech okamžite prinesie prachy, lebo...". Tu už išlo do tuhého, tak som odložil nabok tanier s pizzou a pomaly sa začal presúvať ku Máriovi, udržujúc vizuálny kontakt s kuchynským náradím sušiacim sa na drese. Až po chvíli sa podarilo akosi presadiť aj svoj pohľad na vec - a ruský típek začal váhať, kto tu vlastne má teda pravdu. Napokon sa dohodli, že vrátia Filipínke aspoň tú časť peňazí zo zálohy, ktorá ešte nebola vyčerpaná na pokrytie nájomného. Nancy však s tým nesúhlasila a ja som tiež zdieľal podobný názor. Vychádzalo to asi tak, že z bondu cca 250,- AUD by jej ku onej pamätnej nedeli mohli vrátiť maximálne 40-50 dolčov. Napokon sa Mário s Rusom dohodol, že OK, časť jej teda vyplatia akonáhle sa im prihlási nejaký nový spolubývajúci. S tým Rus odišiel a s ním aj FM.
A to bol takmer koniec príbehu - už Máriovi len zostal pohovor na polícii a výpoveď v záležitosti obvinenia nervovo labilnou malou Filipínkou. Ale to už bol iný deň...
No a že Mário je naozaj típek na pohľadanie - viete čo, prečítajte si jeden email o Máriových strastiach a radostiach v Sydney...
