|
Zamotanú situáciu s nepozvanými spolubývajúcimi
Danom a Chadom v Sushilovom dome som rozmotal
tak, že som v sobotu (druhý deň po invázii) zavolal
Janovi alias MR DJ, či nevie o nejakom voľnom
mieste na ubytovanie. Chadove nové miesto,
na ktorom som pokusne spal jednu noc a ktoré sa
mi nepozdávalo, aj keď ľudia tam vyzerali vcelku
fajn, som nechcel vziať späť - houselordovi Mikeovi
som už oznámil, že miesto neakceptujem a bol by
som sa cítil trochu trápne... Jano mi oznámil,
že v jeho izbe je momentálne jedno voľné miesto
a dal mi kontakt na majiteľku bytu - Grace, tvrdú
čínsku obchodníčku. Takže na
druhý deň po tom, čo sa traja backpackeri nasťahovali
bez dovolenia do mojej izby, bolo to v sobotu
večer, po práci v pizzérii, som si zobral svojich
pár vecí a šiel spať ku Janovi.
Nebol som však rozhodnutý, čo ďalej. Nechcel som
bývať so slovensky/česky hovoriacimi ľuďmi. Keď
som si všetko zvážil, tak som sa rozhodol ešte
raz navštíviť Mikea, domáceho v apartmáne, kde
som tú jednu noc pokusne spal a hodiť s ním seriózny
pokec a vysvetliť, čo sa stalo. Mike
prejavil prekvapené porozumenie a povedal, že
miesto, kde som spal je ešte stále voľné. Tak
som to vzal. Bolo to vlastne hneď vo vedľajšej
ulici od Sushilovho domu, cca 9 minút pešibusom
do školy, poloha stále výborná. Takže to bolo
tretie, nedobrovoľné sťahovanie - dvojposchodový
apartmán so spoločenskou miestnosťou, kuchyňou,
práčovňou a balkónom v dolnom poschodí a štyrmi
izbami na hornom poschodí. Spolubývajúc,i s výnimkou
Mikea, všetci študenti na troch univerzitách,
môj spolubývajúci sa zhodou okolností volá Sam
a je to anglicky pomerne slušne hovoriaci indonézsky
Číňan.
V tomto byte som býval nasledujúcich cca 10 mesiacov
- až dokiaľ sme nevzrayili na Veľkú cestu okolo
Austrálie. Býval som tam taktiež po návrate y
ciest, posledný mesiac pred odletom. Spoznal
som tu moju Arty, novozélanďana Martina, indonézana
Sama, číňanku Carmen, domáceho Ozíka Mikeho a
Meggy, Číňanov Conana a Toma, Thajca Jacka
a mnoho ďalších ľudí. Občas bolo v byte dosť rušno,
hlavne keď sa na pár dní vyskytli známi spolubývajúcich
alebo ich príbuzní na krátkodobé prespatie.
Mike je 50-ročný
rozvedený Austrálčan, organizuje obývajúcich tak,
aby sa renta splácala majiteľovi domu, má normálne
zamestananie (vlastne dve) a priateľku Megy
(=Margarette) z Taiwanu, ktorá vyzerá o 10 rokov
mladšia, než v skutočnosti je. Koncom roku, tesne
pred mojím odletom sa obaja zosobášili podľa scientologistickej
viery. Jednu izbu obývali dve dievčatá - Číňanka
Carmen a Thajka Art,
študentnky. Občas ma trápil čínsko-ázijský akcent
mojich spolubývajúcich, ktorý je naozaj niekedy
hrozný. Ázijské jazyky majú úplne odlišnú eufonickú
štruktúru morfém, pretože sú to väčšinou tónové
jazyky*, nehovoriac o poprehadzovaných krkolomných
logicko-vetných zkomoleninách, ktoré občas vyrazia
z ich otvorov ústnych.
Preto bývať s Aziatmi kvôli anglickému jazyku,
kvôli tomu, že si navrávate, že budete aspoň stále
hovoriť len anglicky, naozaj nemá význam. Zostal
som však aj napriek tomu, pretože to boli vlastne
celkom fajn ľudia a zvykli sme si na seba. Pre
jasnejšie predstavu o jazykových skomolenách si
predstavte, že Číňan napríklad
nevie povedať "r", ani "č",
a vyslovene (Carmen!) sa odmieta učiť správnu
výslovnosť pod mojím dohľadom :-) Pritom ich predstava
dobrej angličtiny je totožná s čo najrýchleším
vyslovením slov (opäť chyba! Carmen!). Tak si
to potom analyzujte, keď vám taký Číňan povie
"Ajwózkatmaiheee"
- či chce povedať, že sa
bol dať ostrihať alebo si bol dať odťať hlavu?
Druhú možnosť vylúčite logicky, pretože ex
ante predpokladajúc jej reálnosť by nebolo
ex post možné počuť
od neho danú krásnu vetu.
A ešte jedna vec - neverte, že Číňanov neporazíte
v ping-pongu. Aj keď je to ich národný šport a
každý, doslova každý, teda aj dievčatá, sa od
malička učia držať raketu tým ich exotickým paličkovým
spôsobom, neverte, že ich neporazíte. Hral som
so splubývajúcim Conanom a jeho kamošom Áronom
- ku môjmu obrovskému prekvapeniu som ich porazil
11:4 a 11:5. No, možno som mal šťastie, ale obidvoch
to riadne rozhádzalo, cha-chá!
---------------------------------------------------
* tónový jazyk = význam slova
závisí od jeho melódie. Ak idete s hlasom hore,
znamená to napr. "máš krásne oči, krásavica". Ak však ku koncu
slova znížite hlas, znamená to napr. "máš veľký
zadok, krásavica!"
|
