Stara sexi Toyota Hiace Campervan '83 alias Lady B.

Fakticky som zostal stáť v šoku a pozeral sa na ňu. Celá v bielom, plná vnútorných zázrakov a lákavého pokuenia stála hneď vedľa kancelárie managera trhu s cestovateľskými autami (Backpacker's Carmarket on King's Cross, Sydney - slovenský preklad znie naozaj smiešne = SPZNS) pripravená splniť nevyslovené želania každému nastávajúcemu majiteľovi. Okolo nej postával hlúčik obdivovateľov odhadujúcich reálnu mieru jej vnútorných kvalít a posudzujúcich jej výkonnosť vzhľadom k jej veku. Bola to ona - dôstojná Lady "B" [lejdy bí:] , vtedy ešte prozaicky zvaná campervan (kempingová dodávka, SPZNS) Toyota Hiace, ročník '83, benzínový dvojliter. "Osemnástky sú najlepšie", pomyslel som si a dal som si jej majiteľmi, anglickými backpackermi Davidom a Paulom, predviesť ten zázrak.

Lady B bola v čase jediná svojho druhu na trhu áut. Nemala konkurenciu, čo bolo trochu aj na škodu veci, pretože som nevedel objektívne porovnať cenu za podobné auto. Lady B bola vlastne prerobená dodávka vhodná na cestovanie okolo celého kontinentu pri poskytnutí relatívne veľkého existenčného komfortu - mala zabudovanú spálňu, obývačku, kuchyňu v dolnom poschodí a detskú izbu s batožinovou úložňou na hornom poschodí. Boli tam vbudované kreslá, ktoré sa dali rozložiť na trojmiestnu posteľ, chladnička, skrine na osobné veci a/alebo potraviny, dres na umytie riadu, vodná nádrž na 50 L čistej vody, kompletná výbava riadmi a príbormi. Vrchná časť strešného krytu sa dala nadvihnúť asi o 70 cm, čím vytvorila dodatočný priestor na uloženie batožiny počas státia alebo miesto pre jedného spáča.

Bola to proste zvodná osemnástka a ja som sa do nej skoro zamiloval (sorry, Arty). No povedzte, dokázali by ste odolať takémuto zázraku?

 

Napokon, šlo hlavne o Katarínu a Žanetu, ktoré ako dievčatá potrebovali viac pohodlia ako chalani. Neprichádzalo vôbec do úvahy vydať sa na cesty v síce cenovo výrazne prijateľnejšiom, ale tesnom sedane Ford Falcon, ako som to pôvodne zamýšľal, keby som šiel na cesty sám. Vlastne kvôli nim som sa rozhodol Toyotu odkúpiť, I keď to bolo na hranici mojich finančných možností.

Na druhý deň som teda obidvom zavolal a oznámil im, že som našiel bombastické auto a že ho musia vidieť a kúpu odsúhlasiť. Prišla len Katarína. Urobili sme skúšobnú jazdu a rozhodli sme sa auto odkúpiť. Bolo to 9. septembra 2002, keď som doniesol dohodnutých 5.500,- AUD a kúpil starú Lady B. Keďže v tomto čase práve Katarína ako aj Žaneta predlžovali víza, nemali takmer žiadne financie k dispozícii - proste som to v plnej výške zaplatil z vlastných prostriedkov.

Dnes viem, že som cenu auta preplatil asi o 500-700 dolárov. Bohužiaľ, naozaj som nemal možnosť objektívnejšie porovnať ceny a o auto prejavovalo záujem toľko ľudí, že bolo treba konať naozaj rozhodne. Okrem toho som kalkuloval s našou dohodou, že prípadnú stratu pri predaji auta si spoločne rozdelíme, predpokladal som, že strata by určite nevyšla na jedného viac ako 100-300 dolárov, čo naozaj nie je veľa v porovnaní s úsporami, ktoré nám Lady B mohla priniesť tým, že sme v nej mohli spávať, variť a plnohodnotne existovať počas celej veľkej výpravy v predpokladanej dĺžke 2 mesiacov.

A bolo to! Mali sme sexi Lady "B", ktorú sme takto pokrstili v prvý deň tripu v Canberre. Dnes musím vysloviť veľkú vďaku tejto starej Lady, že verne slúžila plných 14.000 km okolo kontinentu a ani raz nesklamala - čo to už bola púšť s 35 °C horúčavami v tieni a enormnou záťažou chladiaceho systému, alebo Atherton Tableland a Snowy Mountains, kde Lady neraz ťažko dychčala pri prekonávaní vertikálnych výškových rozdielov rýchlosťou 15-25 km.h-1, čím spoľahlivo vytvárala za nami kolóny netrpezlivých áut. Nesklamala ani pri obiehaní tých šiestich automobilov, ktoré sme triumfálne predbehli na diaľniciach rýchlosťou 90 km.h-1, všetky ostatné obehli nás. Prežili sme - a to je hlavné, pretože pri cestovaní takmer vždy prevláda dostatok času nad nedostatkom peňazí. Lady B nebola rýchla, bola posľahlivá a relatívne komfortná na cestovanie pre štyroch ľudí. A to bolo podstatné.

Dúfam, že i dnes naďalej slúži dvojici Holanďanov Berendovi a Caren, ktorí ju odo mňa odkúpili a naďalej bude slúžiť všetkým ďalším tisícim majiteľom, ktorí v nej prežijú svoje dobrodružstvá na veľkej ceste okolo Austrálie.

 

Pribehy z toho isteho obdobia...

Fotografie suvisiace s tymto pribehom...