Ako to vsetko zacalo - Katarina, Zaneta, Ivan a ja...

Najprv som spoznal Katarínu. Obaja sme boli pozvaní na oslavu narodenín kamošky Markétky do hotela Shark na Liverpool Street v centre Sydney, kedysi začiatkom júla 2002. Musím priznať, že ma zaujalo jej ladne sa vlniace telo, ladne tvarovaná panva a hnedý odtieň zreničiek, ktorý som v tej tme nemohol postrehnúť. Vysvitlo, že Katarína končí v auguste kurz anglického jazyka na Holmes College a spolu s kamoškou Žanetou plánujú cestovať po Austrálii - čo najviac a čo najlacnejšie. Bolo pozoruhodné, ako sme sa v tomto bode zhodli.

Dnes viem, že onen moment nezabudnuteľnej a priam absolútnej zhody bude v mojich pamätiach plápolať ako spomienka na diamant, ktorý držíte v rukách len raz :-) V ten pamätný večer sme na autobusovej zastávke do tretej hodiny nad ránom preberali možnosť cestovať spoločne - a mne sa zdalo, že práve som vstúpil do novej etapy môjho života. Etapy, charakteristickej špecifickými sociálnymi istotami, po nadobudnutí ktorých už človek nebýva hladný a s podivnou nostalgiou sa občas díva za malými deťmi. Tak akosi som vtedy uvažol, v tom delíriu zvodne formovanej panvy...

Trochu konkrétnejšiu podobu dostala moja túžba cestovať, keď som o mesiac spoznal Žanetu. "Wow, to sú panvy! S takýmto materiálom na cesty a potom už len zomrieť..", pomyslel som si, keď som ich prvýkrát zazrel v Blacktownskom parku sedieť v lúčoch slnka na trávniku a vetrať punčochové ponožky.

Ešte stále sme však nemali konkrétny plán - vlastne ako na to. Ten uzrel svetlo sveta až začiatkom septembra. V tom čase mali už mali Katarína aj Žaneta ukončenú školu a uvažovali o kúpe cestovného balíka CK OZ Experience zo Sydney do Darwinu za 1300,- AUD, v cene bolo zahrnuté cestovné a ubytovanie, a platnosť lístka bola časovo obmedzená na 2-3 týždne. Vypočítali sme, že cestovanie vlastným autom by vyšlo neporovnateľne lacnejšie. Tak som im predostrel plán na kúpu auta - navrhol som im, že ak pôjdeme traja, za približne tie isté peniaze môžeme cestovať 2 mesiace bez teritoriálnych obmedzení a predajom auta po návrate z ciest získame značnú časť peňazí späť.

Plán sa im páčil, bol tu však problém - vlastne dva. Nakoľko ani Katarína ani Žaneta nevedeli riadiť auto, musel som si vyiať na starosť auto výlučne ja - počnúc kúpou, vysporiadaním vlastníctva, riadením počas celého tripu až po opätovný predaj po návrate z ciest. Súhlasil som pod podmienkou, že všetky náklady budeme znášať spoločne - vrátane prípadnej straty pri predaji auta. Obidve súhlasili. Potom prišiel druhý problém: ani jedna z nich nemala ešte predĺžené víza. Peniaze, ktoré bolo treba vložiť do spoločného banku, mali kdesi na Slovensku a očakávali ich do týždňa na účte v austrálskej banke, aby ich mohli dokladovať za účelom predĺženia víz.

Takže - čo sa dalo robiť? Čakať ďalšie dva týždne a strácať čas, keď sme chceli čo najskôr vyraziť? Alebo riskovať kúpu automobilu za vlastné prostriedky - ale čo keď napokon víza nedostanú a ja zostanem sám, síce s autom avšak bez peňazí na cestu? Riskol som to. Zdali sa mi obdve naozaj férové, spoľahlivé a veselé parťáčky na cestovanie.

Našim plánom bolo uskutočniť veľký okruh okolo (polovice) kontinentu - prejsť juh kontinentu zo Sydney do Melbourne a ďalej do Port Augusta, odtiaľ to otočiť priamo na sever - prejsť krížom stredom púšte cez posvätné Uluru - možno až do Darwinu, v závislosti od počasia a príchodu obdobia dažďov. Posledný mesiac sme chceli spojiť cestovanie s možnosťou nájsť práce kdesi na farme v Queenslande - pri troche šťastia sa nám mohli všetky náklady na cestu vrátiť !

A bolo to! Ruka v rukáve, jasná radostná perspektíva stráviť časť života v spoločnosti kvalitného materiálu dodávala mojím myšlienkam nezvyčajný optimizmus. V takej nálade som natrafil po niekoľkých dňoch (to už som mal kúpené auto) na Ivana. Ivan, chalanisko, ktorý prešpekuloval vlastnú svadbu a vekový rozdiel kompenzoval takmer permanentnou intelektuálnou improvizáciou pracoval v tej istej pizzérii Darlinghurst ako aj ja. Vysvitlo, že Ivan hľadá spôsob ako sa čo najlacnejšie v priebehu 3-4 týždňov translokovať z východného Sydney do západného Perthu, kde sa mal ženiť. Hneď sa ponúkol, že pôjde so mnou po Port Augusta alebo Alice Springs, potom sa odpojí a pôjde do Perthu lietadlom, prípadne stopom. Nemali sme nikoho štrvrtého do počtu a tak, aj keď váhavo, napokon som kvôli deleniu nákladov súhlasil.

 

A bolo to! Ako štyri ruky v jednom rukáve sme sa stretli v poslednom septembrovom týždni, aby sme vyčistili auto, pripravili ho na cestu a predstavili sa navzájom. Všetci sme cítili akési spoločné fluidum, ktoré nás spájalo - štyria zdraví jedinci s dravou túžbou biť sa a poznávať nielen krásy exotickej fauny a flóry, ale aj seba navzájom, bombastická Lady B. a radosť z nastávajúcej zmeny.

Pribehy z toho isteho obdobia...

Fotografie suvisiace s tymto pribehom...