Vytlac tuto stranku...    Zatvor okno   
 

V zajatí stepných požiarov.

 
Apropos : Stretne medveď slimáka s rozbitou hlavou.
- čo sa ti stalo slimáčik?
- Ale, utekám, utekám a naraz predo mnou vyrástla púpava...

[ 13 / 36 ]
 
Dlho sme uvažovali o spoločnom výlete, aspoň na jeden týždeň. Napokon sme sa, Ľuboš a ja, dohodli na tom, že v stredu, 04.12.2002 vyrazíme ku "Central Coast". Bol to prvý výlet v mojom živote, výlet autom (či skôr dodávkou) zvaným Lady B. Len ťažko som si vedela predstaviť, ako dokážem žiť v aute a trápili ma otázky typu "asi to bude dosť komplikované, ak budem chcieť ísť na toaletu...", "ako vôbec možno spať v aute?" alebo "bude to vôbec ako-tak pohodlné pre dvoch ľudí?" apod.

Náš výlet začal 04. decembra 2002 asi o 11,00 po narýchlo zjedenom skorom obede. Naložili sme naše veci do auta a vyrazili smerom ku Central Coast. Ten deň bol jedným z najhorúcejších letných dní, aké sa v Sydney počas leta vyskytnú a v okolitých stepiach oficiálne správy hlásili riziko požiarov. Necítila som sa v tej horúčave veľmi pohodlne a naustále ma trápil smäd. Tak Ľuboš vyhľadal nákupné stredisko Woolworth, aby sme si zakúpili niečo na pitie a varenie na večeru. Potom Ľuboš navrhol vyhľadať autokemping ešte predtým, než sa zotmie. (avšak predtým sme navštívili maják pri Goolve, kde sme slušne dlhú chvíľu kecali sediac na skalách pri mori, bejby.)

Arty : hey, Ľuboš, ty ma nikdy nepočúvaš...   Na skalách pod majákom pri Goolve, Central Coast   Deň druhý - expedícia na okolité pláže   Heaven Bay - tesne predtým, ako sme zostali odrezaní od Sydney... 

Bolo mi Ľuboša ľúto, pretože jazdil celý deň, zatiaľ čo ja som len sedela, rozprávala a jedla. Potom som ho požiadala vyhľadať ešte iný obchod, pretože som bola veľmi hladná a chcela som kúpiť viac potravín na večeru. Kemp sme hľadali veľmi dlho. Príčinou bolo zlé značenie, ktoré nás viackrát zaviedlo nesprávnym smerom. Museli sme sa spýtať mnohých ľudí, pokiaľ sa nám konečne kemp podarilo nájsť. Trvalo to vari pol hodinu. Ľuboš dohodol miesto s pani, ktorá sa zdalo, že je majiteľkou kempu. Ukázala nám miesto pre nás - a prvý krát v živote som videla, ako vlastne vyzerá autokemping.

Neboli v ňom žiadne ďalšie autá, okrem nášho a asi 20 obývacích prívesov. Bolo naozaj už dosť neskoro a začal fúkať silný vietor, že som sa naozaj začala báť. Tak Ľuboš ma upokojil držiac ma celý čas za ruku a napokon som sa akosi upokojila. Keď sme zaparkovali LadyB, pokúsila som sa uvariť jednoduché jedlo. Boli to len nudle so zeleninou a bravčovým mäsom. Vtedy som si uvedomila, že jedlo mi pripadá veľmi chutné - pretože som bola absolútne hladná a vzrušená. Potom sme saz s Ľubošom rozdelili, aby sa každý konečne po horúcom dni osprchoval. Potom sme premenili naše auto na spálňu. Dlho som nemohla zaspať - až kým mi Ľuboš nepovedal dva príbehy zo Slovenska (rozprávky) a potom, zatiaľ čo ma držal za ruku, som konečne zaspala.

Zobudili sme sa as o 8,00 ráno, bol štvrtok 5. decembra. Ľuboš zostal ešte spať, ja som si zatiaľ dala sprchu. O 9,00 vstal aj Ľuboš a začal variť raňajky, tentokrát bol on na rade, pretože ja som pripravila večeru. Jedli sme slovenské sendviče, boli veľmi chutné. Z autokempu sme vyrazili okolo 10,00. Ľuboš navrhol ísť sa pozrieť na zopár pláží v okolí. Prvú sme navštívili Too Won. Nebola veľmi pekné, tak sme šli ďalej. O pár kilometrov ďalej, asi 10 minút jazdy od prvej pláže sme našli nádherný park zvaný "Ryawarra", kde sme ďaleko v hĺbke pod sebou videli snehobiely piesok na pláži. Zostali sme tam asi do 1,30 popoludní, sedeli sme a rozprávali sme sa. Na obed som opäť navarila nudle, po ktorých si Ľuboš chvíľu zdriemol, než sme vyrazili ďalej...

Vyrazili sme asi o 16,00. Vodič mal teraz viac energie, po tom čo si chvíľu zdriemol. Predtým, než sme plánovali vyraziť späť do Sydney, sme chceli navštíviť mesto Gosford. Navštívili sme pláž Avoca, bola to jedna z pláží, ktoré na mňa silne zapôsobili. Bol to skutočne nádherný výtvor prírody. Kontrast medzi zelenými borovicami a modrým morom bola úžasná scenéria. Prechádzali sme sa po pláži až do zotmenia. Potom sme sa presunuli kúsok ďalej - mestečko, či prístav zvaný Heaven Bay (tesne pred Woy-Woy) s veľkým jazerom a čistou vodou. Chvíľu sme pozorovali detí hrajúce sa tam s malým psom. Opäť sme sa dlho rozprávali a strávili tam pekný čas.

Asi o 20,30 sme sa rozhodli vyraziť späť do Sydney. Ľuboš sa vydal smerom ku Pacifickej diaľnici... Bohužiaľ, čoskoro sme ku nášmu prekvapeniu zistili, že všetky cesty vedúce do Sydney sú uzavreté. Zostali sme odrezaní od Sydney - nebola možnosť, ako sa tam v ten večer dostať. Pri vstupe na diaľnicu stálo množstvo odstavených áut a policajných zátarasov. Niektorí ľudia zostali spať v aute, dúfajúc, že cestu čoskoro uvoľnia. Ľuboš sa však rozhodol nečakať, a vyhľadať kemp. Povedal, že radšej prespíme pokojne jednu noc kdesi v kempe, než čakať do rána pri ceste. Bola som blízko paniky a bola som veľmi vystrašená faktom, že sa takáto situácia môže vyskytnúť.

Vrátili sme sa späť do Woy-Woy a hľadali autopark. Trvalo takmer hodinu, než sme ho našli - opäť kvôli mizernému značeniu. Dorazili sme do neho až okolo 23,00 - samozrejme, že dnu sme sa už nemohli dostať, pretože sa zdalo, že tam už nie je žiadny obsluhujúci personál. Ľuboš odstavil LadyB vonku a peši sme šli do kempu. Priznávam sa, že v tom momente som bola veľmi vystrašená a v šoku. Hučal silný vietor a vo vzduch bol nasiaknutý zápachom horiacej stepi. Zatiaľ čo som kráčala s Ľubošom, zdalo sa mi, akoby požiar zúril hneď vedľa kempu...

V kempe sme natrafili na dvojicu a spýtali sme sa ich, či je možné dostať sa autom dovnútra. "V prípade, že nie, mohli by sme použiť vašu kúpeľňu?", spýtal sa ich Ľuboš. Muž odpovedal "áno", avšak neznelo to presvedčivo, bolo vidieť, že váha, či nám môže dôverovať. Vrátili sme sa ku LadyB pre veci na sprchovanie. Mužova žena sa zatiaľ pokúsila skontaktovať nejaký personál - kupodivu sa jej to podarilo a konečne nám otvorili bránu a vpustili nás dnu. Ľuboš zaparkoval auto na určenom mieste.

Pravdupovediac, vôbec sa mi nechcelo ísť z auta von. Stále som bola vystrašená z požiarov a silného vetra v tme - avšak musela som si dať sprchu. Držala som Ľuboša za ruku, až pokiaľ sme neprišli ku kúpeľni. Po sprche mi v auste Ľuboš pomohol vysušiť vlasy predtým, než sme šli spať. Opäť ma držal za ruku, až kým som nezaspala. Zobudili sme sa o 9,00. Bol piatok, 06.12.2002. Ihneď sme zapli rádio a napäto počúvali správy o požiaroch. Našťastie, pred pár hodinami konečne otvorili Pacifickú diaľnicu, zdalo sa teda, že nebudeme musieť stráviť ďalšiu noc v karavan parku. Po rýchlej sprche a raňajkách sme teda čo najrýchlejšie vyrazili smerom ku diaľnici, ktorá mohla byť každú chvíľu znovu uzatvorená...

Ako sme prechádzali diaľnicou, videla som požiare všade okolo diaľnice. Bola to hrozná scenéria. Vzduch bol akýsi horúcejší, ako sme ho cítili, keď sme s LadyB prechádzali popri horiacej krajnici. Asi za dve hodiny sme dorazili do Sydney. Odľahlo mi, keď sme dorazili na perifériu predmestia. Asi o 13,00 sme náš výlet ukončili, keď sme dorazili ku nám domov do Ultima...

  ©   Arty 05-2003



Príbehy z toho istého obdobia...

Fotografie súvisiace s týmto príbehom...

Arty pohľad zboku Šťastný úsmev nad zálivom Avoca Beach Arty s Lady B v pozadí. S Arty na Avoca Beach.
Avoca beach - výlet s Art na Centrálne pobrežie.    
Start | Sydney | Cesta okolo Australie | Australia prakticky | Singapúr | Fotogaléria | Linky | Synet.sk
© XLuboš 2003