About moving second & third time.

Zamotanú situáciu s nepozvanými spolubývajúcimi Danom a Chadom v Sushilovom dome som rozmotal tak, že som v sobotu (druhý deň po invázii) zavolal Janovi alias MR DJ, či nevie o nejakom voľnom mieste na ubytovanie. Chadove nové miesto, na ktorom som pokusne spal jednu noc a ktoré sa mi nepozdávalo, aj keď ľudia tam vyzerali vcelku fajn, som nechcel vziať späť - houselordovi Mikeovi som už oznámil, že miesto neakceptujem a bol by som sa cítil trochu trápne... Jano mi oznámil, že v jeho izbe je momentálne jedno voľné miesto a dal mi kontakt na majiteľku bytu - Grace, tvrdú čínsku obchodníčku. Takže na druhý deň po tom, čo sa traja backpackeri nasťahovali bez dovolenia do mojej izby, bolo to v sobotu večer, po práci v pizzérii, som si zobral svojich pár vecí a šiel spať ku Janovi.

Nebol som však rozhodnutý, čo ďalej. Nechcel som bývať so slovensky/česky hovoriacimi ľuďmi. Keď som si všetko zvážil, tak som sa rozhodol ešte raz navštíviť Mikea, domáceho v apartmáne, kde som tú jednu noc pokusne spal a hodiť s ním seriózny pokec a vysvetliť, čo sa stalo. Mike prejavil prekvapené porozumenie a povedal, že miesto, kde som spal je ešte stále voľné. Tak som to vzal. Bolo to vlastne hneď vo vedľajšej ulici od Sushilovho domu, cca 9 minút pešibusom do školy, poloha stále výborná. Takže to bolo tretie, nedobrovoľné sťahovanie - dvojposchodový apartmán so spoločenskou miestnosťou, kuchyňou, práčovňou a balkónom v dolnom poschodí a štyrmi izbami na hornom poschodí. Spolubývajúc,i s výnimkou Mikea, všetci študenti na troch univerzitách, môj spolubývajúci sa zhodou okolností volá Sam a je to anglicky pomerne slušne hovoriaci indonézsky Číňan.

V tomto byte som býval nasledujúcich cca 10 mesiacov - až dokiaľ sme nevzrayili na Veľkú cestu okolo Austrálie. Býval som tam taktiež po návrate y ciest, posledný mesiac pred odletom. Spoznal som tu moju Arty, novozélanďana Martina, indonézana Sama, číňanku Carmen, domáceho Ozíka Mikeho a Meggy, Číňanov Conana a Toma, Thajca Jacka a mnoho ďalších ľudí. Občas bolo v byte dosť rušno, hlavne keď sa na pár dní vyskytli známi spolubývajúcich alebo ich príbuzní na krátkodobé prespatie.

     

Mike je 50-ročný rozvedený Austrálčan, organizuje obývajúcich tak, aby sa renta splácala majiteľovi domu, má normálne zamestananie (vlastne dve) a priateľku Megy (=Margarette) z Taiwanu, ktorá vyzerá o 10 rokov mladšia, než v skutočnosti je. Koncom roku, tesne pred mojím odletom sa obaja zosobášili podľa scientologistickej viery. Jednu izbu obývali dve dievčatá - Číňanka Carmen a Thajka Art, študentnky. Občas ma trápil čínsko-ázijský akcent mojich spolubývajúcich, ktorý je naozaj niekedy hrozný. Ázijské jazyky majú úplne odlišnú eufonickú štruktúru morfém, pretože sú to väčšinou tónové jazyky*, nehovoriac o poprehadzovaných krkolomných logicko-vetných zkomoleninách, ktoré občas vyrazia z ich otvorov ústnych.

Preto bývať s Aziatmi kvôli anglickému jazyku, kvôli tomu, že si navrávate, že budete aspoň stále hovoriť len anglicky, naozaj nemá význam. Zostal som však aj napriek tomu, pretože to boli vlastne celkom fajn ľudia a zvykli sme si na seba. Pre jasnejšie predstavu o jazykových skomolenách si predstavte, že Číňan napríklad nevie povedať "r", ani "č", a vyslovene (Carmen!) sa odmieta učiť správnu výslovnosť pod mojím dohľadom :-) Pritom ich predstava dobrej angličtiny je totožná s čo najrýchleším vyslovením slov (opäť chyba! Carmen!). Tak si to potom analyzujte, keď vám taký Číňan povie "Ajwózkatmaiheee" - či chce povedať, že sa bol dať ostrihať alebo si bol dať odťať hlavu? Druhú možnosť vylúčite logicky, pretože ex ante predpokladajúc jej reálnosť by nebolo ex post možné počuť od neho danú krásnu vetu.

A ešte jedna vec - neverte, že Číňanov neporazíte v ping-pongu. Aj keď je to ich národný šport a každý, doslova každý, teda aj dievčatá, sa od malička učia držať raketu tým ich exotickým paličkovým spôsobom, neverte, že ich neporazíte. Hral som so splubývajúcim Conanom a jeho kamošom Áronom - ku môjmu obrovskému prekvapeniu som ich porazil 11:4 a 11:5. No, možno som mal šťastie, ale obidvoch to riadne rozhádzalo, cha-chá!

---------------------------------------------------

* tónový jazyk = význam slova závisí od jeho melódie. Ak idete s hlasom hore, znamená to napr. "máš krásne oči, krásavica". Ak však ku koncu slova znížite hlas, znamená to napr. "máš veľký zadok, krásavica!"

Closely dated stories...

• Backpacker's mentality.

Pictures related to this story...