|
|
|
|
|
|
|
Barrow Creek Hotel - living among car wreckages.
|
|
|
Apropos : 70-year-old George went for his annual physical. He told the doctor that he felt fine, but often had to go to the bathroom during the night. Then he said, "But you know Doc, I'm blessed. God knows my eyesight is going, so he puts on the light when I pee, and turns it off when I'm done!"
A little later in the day, Dr. Smith called George's wife and said, "Your husband's test results were fine, but he said something strange that has been bugging me. He claims that God turns the light on and off for him when uses the bathroom at night."
Thelma exclaimed, "That old fool! He's been peeing in the refrigerator again!"
[ 28 / 36 ]
|
|
|
|
|
|
|
|
Presne uprostred púšte v Severnom teritóriu,
uprostred 1.000 km ničoho, je
krčma. Dve prízemné búdy a dve benínové čerpadlá.
Tie však pri teplote nad 30 °C zásadne nefungujú,
čo býva zdrojom nepríjemných prekvapení pre vodičov
s prázdnymi rezervnými nádržami a príjemným zdrojom
príjmov z predaja coly pre všetkých piatich lokálnych
obyvateľov, či prevádzkovateľov hotela.
Ono proslulé miesto nesie honosný názov Barrow
Creek Hotel a históriu píše už takmer 100 rokov.
V skutočnosti tu nie je po žiadnom fúriku (Barrow)
ani potoku (Creek) ani stopy -
v Austrálii nazývajú každú preliačinu pod úrovňou
terénu creek - potok.
Miesto podlieha správe piatich lokálnych obyvateľov
- majiteľovi "Hotela" vzbudzujúcemu dojem
uprchlíka z venezuelského trestaneckého tábora smrti
so ženou, nejakí dvaja dedovia a Aboridžinská žena.
Teda vám poviem, ľudia - v tom hoteli, či búde, vôbec
nepotrebujú tapety! Všetky steny
sú polepené bankovkami! Nájdete tu papierové
i mincové platidlá vari všetkých krajín sveta za uplynulých
100 rokov. Našiel som tu federálne, československé,
české i slovenské bankovky, dokonca niekdajšiu starú
zelenú s pánom Smetanom na lícnej strane.
Myslím, že je to najneuveriteľnejšia a najrozsiahlejšia
zbierka väčšiny platidiel, dnes určite značnej hodnoty,
o ktorej sa nikde nepíše. Píše sa o Barrow Creek Hoteli
s plechovkovou Coke za 2,- A$, nie o tom, čo tam skutočne
je! Kto by napokon cestoval 2.000 km stredom púšte,
aby si prezrel zbierku starých bankoviek?
Keď sme sa zberali na ďalšiu cestu, prišla za
nami jedna z obyvateliek, Aboridžinská žena. Myslím,
že nebola ani tak stará, ako škaradá - Aboridžinci
už v tridsiatom roku života výzorom, črtami tváre,
pripomínajú 50-ročného Európana, pravý
opak ázijských ľudí, z ktorých niektorí ešte v
tridsiatke vyzerajú akoby práve dokončili strednú
školu...
Aboridžinka bola odetá len v ľahkých jednodielnych
šatách s kvetinovým vzorom, a - naozaj nebola
štíhla. Trochu mi pripomínala
černošskú matrónu, černošskú verziu slávnej
slovenskej Venuše. Najprv po nás nesmelo pokukovala
a očami vyzývala, aby sme sa jej prihovorili.
Katarína i Žaneta sa jej však báli, a Ivan tušil
problém. Napokon sa odhodlala - pristúpila k Ivanovi
a spýtala sa ho takmer nezrozumiteľnou angličtinou,
či nemá pre ňu jednú zvyšnú cígu - doslova "one
spar' ceegrett". A problém bol tu.
Ivan prišiel o drahocennú cigaretu. Posmelená
prvým úspechom pri nadväzovaní kontaktu s civilizáciou
začala žena rozprávať. Vraj pracuje pre Hotel
(rozumej búdu a dve palivové čerpadlá uprostred
1.000 km ničoho) a jej práca
spočíva v zbieraní odpadkov po okolí. Je
to vraj veľmi vyčerpávajúca práca - s námahou
zohla svoje tučné telo a zodvihla papier, ktorý
ktosi vyhodil z nášho auta - a ja som jej uveril,
že to s tým pojmom "drina" naozaj nepreháňa.
V jej pohľade nebolo vypočítavosti, ani vďaky
za poskytnutú možnosť zaslúžiť si svojich 15 dolárov.
Výplatu dostáva každé dva
týždne - a tu som nepochopil, prečo povedala
na účet, pretože najbližší bankomat sa nachádzal
asi 400-500 km smerom na sever v Tenant Creeku.
Na druhej strane však vzdialenosť 500 km je pre
Austrálčana niečo ako cesta z Bratislavy do Trnavy
pre Slováka, bez nadnesenia.
Pravdupovediac, táto staro vyzerajúca žena s ebenovou
pokožkou, neuveriteľne rozplešteným nosom a postavou
moletnej Austrálčanky pôsobila komickým dojmom.
Spýtal som sa jej, kde býva. Otočila sa a prstom
ukázala do diaľky, na druhú stranu diaľnice. A
tam - v diaľke asi 300 m som uvidel jej obydlie.
Medzi troma eukalyptami bolo vyhodených niekoľko
vrakov rozbitých áut. Rôzne poprevracané, nepoužiteľné
a vybrakované karosérie sa povaľovali po okolí.
Medzi dvoma z nich bola natiahnutá deka, čo plachta.
Chcel som sa jej spýtať, či nemá problémy so zásuvkou,
keď používa vysávač, ale evidentne by to danej
situácii nevyznelo ako vtip a obávam sa, že by
ani neporozumela, čo to ten "vacuum cleaner"
presne je.
Dokázali by ste žiť 8 rokov 300 metrov od diaľnice
medzi vrakmi piatich automobilov za natiahnutou
dekou a denne sa pražiť na 35 °C slnku pri drine
- zbieraní odpadkov? A predsa
- nemal som dojem , že by táto žena trpela svojou
existenciou viac, ako napr. Bill Gates
s jeho mnohociferným bankovým kontom...
Dnes by som jej dal dolár, kedy som sa s ňou mohol
v jej obydlí vyfotografovať...
|
|
|
|
Closely dated stories... |
|
|
|
Pictures related to this story...
|
|
|
|
|
|
Start
| Sydney
|
Around Aussie | Aussie
practically |
Singapoure |
Fotogallery | Links
|
Synet.sk |
|
|
|
© XLubo
2003 - 2024 |
|
|
|
|
|