Najprekvapujúcejším zistením pre mňa bolo, že za celú históriu existencie farmy nedošlo ku žiadnemu smrteľnému zraneniu medzi chovateľmi týchto nebezpečných plazov. Keď som si predstavil, ako každé 3-4 mesiace musia chovatelia vojsť do bazénov medzi stovky agresívnych predátorov - aby z nich vytriedili dostatočne odrastených jedincov a prehodili ich do vedľajšieho bazéna - naskakovala mi husia koža. Alebo lepšie povedané – krokodília koža...
Apropo, krokodília koža – príčina záhuby i zbožňovania týchto vlastne degenerovaných potomkov starodávnych plazov... Ich nesmierne pevná šupinovitá koža je hlavných dôvodom chovu krokodílov na vari 8-10 austrálskych krokodílych farmách. Vyrábajú sa z nej prvotriedne čižmy, opasky, nohavice, kabelky a ktovie aké časti špičkovo kvalitnej galantérie... My sme navštívili zhodou okolností najväčšiu z krokodílych fariem v Austrálii – neďaleko Edmontonu a Jozefiných vodopádov, v severnom Queenslande, neďaleko miesta so stánkom pri ceste plným voľne vyloženého ovocia a bez predavača...
Už samotné okolie farmy budilo vo mne akýsi záhadný nepokoj – akoby sa z ktorejkoľvek húštiny mohla vynoriť hlava sladkovodného (tzv. "freshie" crocodile - menší a pokojnejší) alebo slanovodného (tzv. "saltie" - väčší a agresívnejší) krokodíla. Farma bola situovaná ani nie 500 m od morského pobrežia a systémom vyhĺbených kanálov bola slaná morská voda privádzaná na územie farmy. Dokonca sme boli upozornení, že zostávať na noc v blízkosti rieky je - hlavne v období dažďov, keď slanovodné krokodíly ("salties", vyslov [solti:s]) - tiahnu "proti prúdu" skutočne nebezpečné...
Vstupné na farmu bolo asi 10,- dolárov. Už vstupná hala prezentovala krokodílie produkty v najrôznejšej forme – od drobných krokodílych zubov, ktoré sme si mohli vybrať bezplatne až po cenné výrobky z krokodílej kože a samozrejme, nemohol chýbať ani jeden exemplár ozrutného krokodíla vystavený na výstrahu ľahkomyselným navštevníkom...
Podstata systému chovu spočíva v bazénoch. Predstavte si vari 5-7 bazénov ohradených vysokým plotom z oceľových plechov. V ľavom bazéne sú najmenší drobci veľkosťou nepresahujúci dospelého leguána – dĺžka povedzme do 40 cm. To bude materské škôlka. Hneď vedľa je predškolský bazén pre krodílčatá – povedzme 35 – 70 cm. Nasleduje školský bazén 65 – 120 cm, stredná škola 115 – 170 cm a krokodília univerzita pre urastených šťastlivcov s veľkosťou nad 170 cm. Zrelí absolventi univerzity sú rozdelení podľa dosiahnutej špecializácie buď na individuálny odchov potomkov v samostatne vymedzenom teritóriu kdesi na území farmy, avšak najčastejšie sú po dosiahnutí určitej lesklosti kože a veľkosti zubov odsúdení na (s)prostú priemyselnú záhubu.
Zostáva už len zodpovedať niekoľko technických detailov...
- Ako sa kŕmia krokodíly?
- Auto s plne naloženou korbou čerstvého mäsa prechádza okolo ohrád a zamestnanci hádžu mäso do dutých vertikálne postavených válovov – mali by ste vidieť tú zúrivosť, s akou sa hladní krokodíly bijú o každý kúsok mäsa... Nasýtené jedince sa potom pomaly odtiahnu ku plytkej vode bazéna a na slnku pomaly trávia vybojovanú potravu. Priemerne nadaný jedinec je schopný absolvovať jeden bazén za 3-5 mesiacov.
- Ako sa premiestnia krokodíly z jedného bazéna do ďalšieho?
- Nuž, ručne. Ako som porozumel zo stručného popisu našej sprievodkyne, triedenie sa uskutoční raz za niekoľko mesiacov a robia ho len zvlášť skúsení zamestnanci. Jednoducho musia vojsť do ohrady a odrastených jedincov chytiť ručne a prehodiť do vedľajšej ohrady. Samozrejme, že krokodílom sa predtým dá mimoriadne veľká dávka mäsa, aby sa utlmila ich krvižiadostivosť, či lepšie mäsožiadostivosť...
- Koľko trvá, kým krokodíl dosiahne svoju dospelú dĺžku?
- Približne dva roky...
- Koľko stojí jeden odchovaný krokodíl – vhodný na spracovanie kože?
- Približne 2.000,- austrálskych dolárov, cca 50.000,- Sk...
- Koľko krokodílov sa chová na takej farme?
- Podľa môjho odhadu ich v jednom bazéne môže byť 200-300 kusov. Okrem toho prirátajte drobizg v neresiskách a samozrejme špeciálne chované indivíduá, ktorých bolo na území farmy asi 100-150... Môj odhad: na celej farme mohlo byť približne 1.200 krokodílov s veľkosťou nad 20 cm. Vcelku slušný kapitál...
Po obhliadke bazénov sme sa vybrali na prechádzku okolo farmy – boli sme zvedaví na špeciálne chované indivíduá. A skutočne – okolo farmy bola vykopaná sieť hlbokých kanálov naplnených slanou morskou vodou, z ktorej občas vytŕčal pomaly sa pohybujúci krokodílí nos. Takýmto spôsobom mali vlastne jedince značnú voľnosť v pohybe a mohli sa páriť takmer za tých istých podmienok, ako vo voľnej prírode.
Žaneta a Katka boli desne zvedavé na krokodílí sex, ako sa vyjadrili (viď zápisky z ich denníka s podnázvom „Naša prvá teoretická skúsenosť“ :-)) . Mali sme trochu šťastie – podarilo sa nám na chvíľu zahliadnuť krokodílie dvorenie, plné špliechania a podvodného zápasu. Nakoniec však dvorenie skončilo neúspešne, pretože samička odplávala so zdvihnutým nosom od krokodílieho nápadníka – ako nám vysvetlil potom sprievodca, samičky sú menšie a keď o dotieravého nápadníka nestoja, proste nad ním ohrdnú nosom a nedajú ho nižšie ako nos nápadníka, čím mu diplomaticky naznačujú, že nápadník u nej nemá šancu. Povedané ľudskou rečou – občas sa aj krokodílie krásavice chovajú ako horenosky.
Poslednou zástavkou na obchôdzke farmy bola kategória kriminálnikov. Áno, krokodílí zločinci, ktorí vo svojom živote ohrozili životy ľudí, boli delokovaní na územie farmy. Mená niektorých zločincov boli dosť význačné – zoznámili sme sa s B.A. (Bad Attitude, Zle naladený, Mrzút), Maniac a pod.
Spomínam si na príbeh Maniaca, popísaný v sprievodnej brožúre. Pred mnohými rokmi, keď prišlo obdobie dažďov, nejaká rodinka si urobila výlet kamsi pri rieku v severnom Queenslande. Rozložili stany, dospelí sa pustili do príprav na večeru, deti sa šli prebehnúť popri rieke. Štandardné aktivity na výletoch. Medzi deťmi bolo aj malé, vari 5-ročné dievčatko, ktoré zbieralo kamienky popri brehu. V nejakom momente sa zohlo pre konár, trčiaci z rieky – a z rieky sa zrazu vynorila zubatá papulisko ozrutného Maniaca - "Saltieho". Podarilo sa mu chytiť dievčatko a začal ho ťahať do rieky...
Samozrejme, všetky deti spustili srdcervúci krik, keď to zbadali, ktorý privolal dospelých – našťastie neboli až tak ďaleko. Strhol sa vraj zápas s krokodílom (tu mi naozaj zlyháva fantázia) a akýmsi obrovským zázrakom sa podarilo dievčatko z Maniacovej tlamy zachrániť. Dokonca aj so všetkými končatinami v jednom kuse. Vraj pri napadnutí krokodílom je jediným zraniteľným miestom oko – možno nejaký duchaplnejší dospelý zasiahol Maniaca na tomto jedinom citlivom mieste... Po tejto príhode samozrejme uzatvorili celú lokalitu a začalo veľké pátranie po zubatom maniakovi Maniacovi. Našli ho a komisia rozhodla, že krokodíl, ktorý už raz okúsil slasť z ľudského mäsa, nie je vhodný pre voľný život v prírode. To je ako s levmi samotármi – ak lev raz okúsi ľudské mäso, uspokojí sa s náhradou len z nutnosti. A tak vznikajú mýty a legendy.
Maniaca teda chytili a preniesli na farmu. Farme dodal slušné generácie mladých Maniacov a starobu si užíval na výslní – vedľa svojej bačoriny...
