Print this story...    Close window   
 

About daily responsibilities & pleasures of Slovak & Czech students in Sydney.

 
Apropos : She Was...
In Sydney she was Rhonda She was Patsy out in Perth In Brisbane she was Brenda, The sweetest girl on earth. In Wagga she was Wendy The pick of all the bunch, But down on his expenses She was petrol, oil and lunch.

[ 9 / 36 ]
 

Nejednému čitateľovi týchto stránok uvažujúcim nad výpravou do Austrálie prebehla v hlave myšlienka "Ako by vlastne vyzeral môj život v Sydney..? V čom by sa líšil od môjho súčasného života..?" apod. Nuž, tu máte zopár príkladov.

Zo začiatku každý "seká dobrotu" - ľudovo povedané:-)) Prilietate do nových končín, ostražito oslovujete extravagantných austrálskych típkov, otvárate ústa nad austrálskymi lokálmi, cena a típkami z Oxford Street v Darlinghurst, budujete si novonázor na národnosti a Aziatov, ktorých stretnete v škole a na Paddy Markete, kde chodia všetci Slováci a Češi kupovať v nedeľu lacné potraviny od Číňanov, prihlásite sa v určený deň v college na prvú hodinu, absolvujete vzorovo prvý týždeň, začnete si budovať nové známosti a po prvom týždni (šikovnejší už počas neho a rodinkári už pred príchodom:-))) sa začnete obzerať po práci.

Takže - prvých pár týždňov idete vyšľapanou cestou, ktorej mantinely definuje austrálska legislatíva a časovo náročná orientácia v novom prostredí. Zlobu začnete robiť (ako ostrieľaní sebavedomí svetobežníci) až po uplynutí tohto obdobia:-))

- Problém číslo jedna - škola...

Potom riešite problém číslo jedna - škola. Začnete si organizovať čas tak, aby ste nemuseli príliš často chodiť do školy - len pokiaľ je to nevuhnutné, teda na testy, inšpekcie, zhusťujete si všetky povinné hodiny v týždni do 1-2 dní a pod. Nájdete si známych, ktorí vás občas zapíšu na hodinách, občas vy zapíšete niekoho iného... V rámci legislatívneho mantinelu sa snažíte ušetriť čo najviac voľného času pre seba a zároveň si udržať zákonom vyžadovanú 80% mieru dochádzky. Tento problém vyriešite relatívne rýchlo - niektorí študenti už po 2-3 týždňoch prichádzali do školy len 2-3 dni v týždni.

- Problém číslo dva - "moja peňaženka"...

Prichádza problém číslo dva - zvaný "moja peňaženka", alebo inak povedané - hľadanie práce. Legálne môžete začať pracovať až po zápise na škole, ktorá vám vydá potvrdenie, že ste u nej na kurze - až potom môžete utekať na DIMIA - Imigračný úrad pri Central Station a zmeniť si Študentské víza bez pracovného povolenia na Študentské víza s pracovným povolením 20 hodín práce týždenne. Je nezmyslom priletieť mesiac pred započatím kurzu do Austrálie s myšlienkou na rýchly zárobok - jednak je to ilegálne a jednak austrálski úradnící na ambasáde vo Viedni nie sú glúpi a nepovolia vám to - s najväčšou pravdepodobnosťou vám vydajú víza týždeň pred odletom...

Opäť však - postupujete ako tisíc iných študentov v Sydney - hľadáte inzeráty na prácu po internetových kaviarniach na George Street. V sobotu zavčas rána si kupujete šokujúce 400-stránkové vydanie Sydney Morning Herald a v sekcii "Vacancies" zúfalo lúštite svojou mizernou angličtinou, čo to k sakru tie všetky skratky znamenajú a krúžkujete ineráty, v ktorých je málo alebo žiadna skratka. Potom voláte na zakrúžkované inzeráty - a to je opäť námet na zopár veselých príbehov o tom NENENÁKOCH a NONONÁKOCH hovoriacich rovnakou rečou, a predsa si nerozumejúcich. Narážate na vlastné mantinely svojej (zatiaľ) nízkej prispôsobilosti austrálskemu značne kompetitívnemu prostrediu.

Avšak - berte sami seba s rezervou - každý musí týmto prejsť, teda vaše šance nie sú nižšie, ako šance tisíc iných NENENÁKOV hľadajúcich v tom istom momente prácu. V sobotu poobede v depresii zahadzujete Morning Herald, pretože všetky vacancies na kitchenstaff, waiters, cleaners, shelves fillers etc (voľné miesta pre umývačov riadu, čašníkov/-čky, upratovačov a dopĺňačov regálov) sú už obsadené a z tých 10 inzerátov, na ktoré ste volali, ste dostali pozvanie na asi 3 miesta, z ktorých 1-2 už budú v čase vášho príchodu obsadené. Šance nájsť normálny, hoci part-time kancelársky (office) job sú ešte nižšie, než na uvedené pozície - tie vyžadujú väčšinou osobnú /rodinnú známosť, absolvovanie presvedčivého interview, prípadne maxi-sexi Whoops! image, ktorým zaimponujete slobodnému intervjúverovi, ha*ha. Avšak bez teatralizmu - takto to naozaj v Sydney pri hľadaní práce beží.

Takže - po zahodení Morning Heraldu pristupujete k ďalšiemu kroku a vydávate sa do ulíc Sydney osobne zaimponovať v nejakej reštaurácii a presvedčiť nejakého holohlavého Číňana o svojich kvalitách. Všade vám ponúknu na vyplnenie formulár a spýtajú sa, koľko rokov máte skúsenosti v umývaní riadu (neudávajte žiadne číslo pod 2 roky!!) a či ste boli aktívni v odboroch. Čínske podniky sa s vami nebudú baviť - tie prijímajú len čínsky personál. Po vyplnení 5 formulárov v 5 reštauráciách sa rozhodnete kašlať i na to a ušetriť čas - jednoducho vypľujete zo seba vetu "I am looking for job, I can do anything - wash dishes, do cleaning, be a waiterstaff, please, just don't tell me again that bloody thing, that SORRY, WE DON'T NEED ANYONE AT THE MOMENT !!!" (hľadám prácu, robím hocičo - od umývania riadu, cez čistenie až po čašníctvo - HOCIČO, len mi prosím vás nepovedzte opäť, že TERAZ nepotrebujete NIKOHO!!).

A tak ubiehajú dni. Stav Vášho konta klesá priamo úmerne množstvu reštaurácii, ktoré navštívite - a tu pocítite EXISTENČNÝ STRACH. Kdesi hlboko vo Vašom podvedomí začne hlodať nechutná myšlienka, že ČO AK SKUTOČNE NENÁJDEM ŽIADNU PRÁCU...? Čo potom..? Vrátiť sa na Slovensko - stratím všetko, čo som do tejto potentovanej Austrálie vrazila/-a..?

Cŕŕŕng, zvoní v tom momente telefón a zachrípnutý hlas nejakej ženy sa po anglicky pýta, či ste si podávali inzerát o prácu v ich obchode/reštaurácii - námatkovo si spomínate, že možno aj áno pred 2 - 4 týždňami - bolo by nediplomatické teraz povedať, že si nespomínate... Nadšene teda prikyvujete na všetko, i na čo nerozumiete a napokon položíte rozhodujúcu otázku - "...and where can I find you, actually?" (...a kde vás vlastne nájdem?). Ak vám v tomto momente hlas oznámi ich adresu a nepreruší spojenie, tak máte problém číslo dva vyriešený.

- Problém číslo tri - ubytko...

O probléme číslo tri - ubytovaní - som už písal --> TU <-- . Len zhrniem - ubytko zoženiete v Sydney BEZ problémov, bude vás stáť kdesi medzi 90 - 130 AUD na týždeň.

* * *

Ako ostrieľaní Ozíci sa začnete cítiť po asi 4-6 mesiacoch. Už poznáte ľudí, na ktorých sa môžte obrátiť, bývate v lacnom a slušnom apartmáne, máte jasnú predstavu o svojom týždennom príjme a výdavkoch - a snažíte sa vyšpekulovať z tejto optimistickej vízie opäť niečo lepšie.

Začnete sa zaoberať myšlienkami, či má význam vrátiť sa na Slovensko - a zamyslíte sa nad tým, koľko peňazí potrebujete na austrálsku univerzitu. Zistíte, že tých 18.000,- AUD je predsa len viac, než si môžte dovoliť vyhodiť bez záruky, že austrálska legislatíva nezmení o rok počet bodov stanovený pre vami študovaný odbor - a tým zničí vašu víziu šťastného života v Aussielande. Začnete možno špekulovať o kúpe reštaurácie za 11.000,- AUD - zabehnutú malú kaviarničku v centre Sydney - prečo nie? Začnete uvažovať nad cestovaním, kúpou bytu na Slovensku/v Česku z nasporených dolárov - a bláznivý kolotoč vašich myšlienok neskončí, až dokiaľ neopustíte túto krajinu alebo nedostanete papier od DIMIA s udeleným statusom PR (Permanent Resident).

Len málo ľudí je dostatočne tvrdohlavých, nespokojných so Slovenskom/Českom alebo natoľko nadšených Ozíckou kultúrou a krajinou, že prijme riziko značnej finančnej a časovej investície do rezidentúry s neistým výsledkom... Väčšina ľudí, keď sa už raz etabluje, sporí, aby mala happy life po návrate do rodných končín - maximalizuje svoj finančný a skúsenostný potenciál:-))

Záverečné poznámky:

Z mojich skúseností - všetci slovenskí/českí mladí ľudia odchádzajú do Austrálie s vidinou peňazí a zárobku. Táto vízia je u niektorých jedincov tak mocná, že občas spôsobuje nepríjemné situácie - počul som o prípadoch vzájomného sa udávania sa študentov imigračnému úradu. Závisť a zloprajnosť idú občas ruka v ruke v radoch slovenských a českých mladých ľudí. Mnoho z nich je schopných konať i skutky priečiace sa austrálskej legislatíve - zostávať v krajine i po uplynutí platnosti víz, hľadať prácu načierno, pašovať zakázané statky - stalo sa mnoho podobných prípadov.

Myslím si, že je na škodu nielen osobnú, ale i prestíže národa konať podobne. Preto ak sa zaoberáte myšlienkami na odchod - zvážte si najprv, či by ste išli, keby ste museli konať výlučne v medziach zákona - nech je toto hľadisko pre vás rozhodujúcim. Berte radšej všetky spomenuté ilegálne či pololegálne aktivity extrémne opatrne - určite ich nemajte za dôvod svojho príchodu do tejto krajiny. Berte ich skôr ako nevyhnutnosť v prípade krajnej existenčnej núdze.



Closely dated stories...

Pictures related to this story...

With Arty at Jibbon Head - the ocean in the background... With Jaronator & his girlfriend Eva one day before returning back to Slovakia. Mario, Marketko & mine truly. Amazing city center of Sydney - Brazilian martial group introducing newly popular martial art - Brazilian Capoerinae (II).
The city of Sydney - Chinese Imperial Gate. Worldwide known Harbor Bridge in Sydney. Departure with Marion for a trip to Kuring-gai-chase NP. With my mountain bike in front of RTA, at Central Station, Sydney.
Start | Sydney | Around Aussie | Aussie practically | Singapoure | Fotogallery | Links | My private homepage | Don't write to me...
© XLuboš 2003