|
Naša veľká cesta okolo
Austrálie začala v pondelok, 01.10.2002 o 10,00 hod.
na Central Station v Sydney. Trochu som sa
zľakol množstva batožiny, ktorá zabrala vlastne všetok
voľný priestor v zadnej časti auta (rozumej obývačka,
spálňa, čiastočne kuchyňa) a to i napriek výrazným
úsporným opatreniam, v rámci ktorých sme týždeň pred
odchodom vyčistili žalúdok Lady B a povyhadzovali
všetko staré neužitočné haraburdie po predchádzajúcich
majiteľoch - piatich, či šiestich backpackeroch z
Anglicka. Okrem iného sme vyhodili obrovský izbový
ventilátor, celú rybársku výbavu, niekoľko párov pokazených
reproduktorov pri ktorých som sa čudoval, akým obrovským
rámusom museli tí nezávisláci protestovať proti tichu
austrálskej divočiny, keď sa im podarilo zničiť také
kvantum audiotechniky.
Presne o 10,10am sme vyrazili. Traja sme sedeli vpredu,
ja som riadil, Ivan vedľa mňa ma navigoval podľa mapy
von zo spleti sydneyských ulíc, uličiek, bludiska,
rámusu a príjemne chladného, akoby jarného povetria.
Žaneta sedela s nami vpredu a pozdvihovala kultúrnu
úroveň cestovnej horúčky občasnými vtipnými poznámkami,
Katka pomáhala smiechom vzadu. A tak sme to roztočili
- po Princess Highway, diaľnici
tiahnúcej sa okolo kontinentu, smerom na juh, ku Canberre.
Canberra vďačí za svoje privilégium hlavného mesta
večnej rivalite medzi Sydney
a Melbourne, mestám porovnateľným čo do počtu
obyvateľov i ekonomického prínosu. Históriou štátu
sa ako červená čiara tiahne neustály boj o prvenstvo
a mestskú prestíž medzi týmito metropolami, v ktorých
žije polovica austrálskej populácie. Novodobé dejiny
rozhodli o ukončení tohto spoločnosti neprospievajúceho
súperenia a hlavným mestom sa stalo vlastne nevýrazné,
avšak pokojné a moderné mestečko zvané Canberra, ležiace
asi 300 km juhozápadne od Sydney a asi 500 km severovýchodne
do Melbourne. Ak sa však dnes náhodne spýtate ľudí
vo svojom okolí, ako sa volá hlavné
mesto Austrálie - čo myslíte, koľkí z nich uvedú Sydney?
Od polovice septembra do polovice októbra sa pravidelne
poriada v Canberre výstava kvetov
- Floriade, obdoba bratislavskej Flóry. Nechceli
sme si nechať ujsť príležitosť navštíviť toto podujatie,
a tak prvý cieľ našej cesty bola prehliadka Canberry
a návšteva Floriády.
Bolo už neskoro popoludní, keď sme dorazili do Canberry,
prvých cca 300 km našej púte
sme zvládli za asi 7 hodín, z toho sme nejaké
dve hodiny strávili uložením batožiny a obedom na
poludnie a prestávkami počas cesty. Medzi
Sydney a Melbourne nie je toho veľa na videnie
- akonáhle opustíte Sydney, ráz krajiny dostane pomerne
hornatý charakter s prevahou polosuchých porastov.
Je to najmä farmárska oblasť - kde-tu vidíte po kraji
rozsiate ranče so stádami kráv, koní a oviec.
Na prehliadku mesta bolo už neskoro - október je v
Austrálii obdobím zimy a stmieva sa už okolo 17,30.
Rozhodli sme sa vyhľadať miesto na prespatie - bola
to naša prvá noc mimo Sydney,
v neznámom teréne, a nemali sme jasnú predstavu o
kempoch a zločinných nástrahách v "outback",
teda "vonku", mimo miest, ako hovoria Ozíci.
Ku nášmu údivu - v Canberre
sú len dve kempingové centrá i to príšerne drahé a
takmer plne obsadené i mimo sezóny, ktorá mala
začať až o dva mesiace - až 22 dolárov za miesto pre
auto a dvoch ľudí, resp. 32 dolárov pre štyroch ľudí,
bez elektriny (unpowered site). Rozhodli sme sa šetriť
- sprchy budú zajtra - a vyhľadať nejaké miesto v
prírode. Nebolo to až také jednoduché - po polhodine
pátrania sme sa dostali späť na diaľnicu a zaparkovali
to pri nejakom moteli, na parkovisku vedľa obrovských
kamiónov, strieborných a nádherne vyleštených
pirátov austrálskych ciest.
Uvarili sme špagety a šli spať. Bola to prvá noc v
outbacku - "na divoko", teda bez prístupu
k civilizačným vymoženostiam, ako sú poriadne WC,
sprchy, elektrina, chladnička a plynový sporák, so
zníženou mierou bezpečnosti voči náhodnému škodeniachtivému
ľudskému či zvieraciemu faktoru. Spali sme traja dole
(spálňa) a jeden hore (detská izba).
Ráno nás zobudili kamióny vyrážajúce na cesty - gigantické
stroje vždy zahrievali motory niekoľko minút pred
vyrazením, a budili nás. Naraňajkovali sme sa, využili WC na benzínke a vyrazili do mesta.
Vstup na Floriádu je zdarma.
Naozaj sa tam oplatí stráviť niekoľko hodín..
Po Floriáde sme navštívili centrum mesta - dve
pekné námestia, samozrejmosťou je moderná sieť,
I keď v porovnaní so Sydney, mierne drahších obchodov.
Bol utorok, krátko popoludní a čas pohnúť sa ďalej.
Než sme vyrazili, vymysleli sme meno pre naše
auto - malo znieť dostatočne dôstojne vzhľadom
k úctyhodnému veku - Žaneta
navrhla, že ho budeme volať "Lady".
No a keďže ja som v tom čase prežíval menší záchvat
"bastardománie",
čo v preklade znamená, že som extrémne často každému
a pri akejkoľvek príležitosti naznačoval, že je
potomkom nečistokrvného jazvečíka a huskyho, nazvali
sme našu Toyotu "LADY
BASTARD". Potom sme sa však zhodli,
že to nie je rozumný reklamný ťah, ktorý by mohol
skomplikovať situáciu zvlášť pri predaji auta
- skrátili sme to na Lady
B. Asi o 15,00 hod sme sa konečne vymotali
s pokojnej a peknej, ale v tom ročnom období chladnej
Canberry a vyrazili smerom na juh - pred nami
boli hory Snowy Mountains…
|
