|
Počul som, že škody v Blave boli odhadnuté
na druhý deň po získaní tituku majstra
v ľadovom hokeji na 1,5 milióna SKK. Bolo to,
ak sa ešte pamätáte, 10. mája
2002, keď v zápase Slovensko - Rusko sme získali
s vypätím posledných síl majstrovský titul a táto
udalosť zviedla dokopy asi 80-100
Slovákov v Sydney.
Ja som sa o záverečnom zápase dozvedel až niekoľko
hodín pred jeho začiatkom od chalanov v pizzérii.
Najprv som nechcel veriť, že Slovensko
je skutočne vo finále, ale potom ktosi zistil,
že zápas sa začína o tretej
hodine nad ránom lokálneho času v Sydney a
že v centre, pri Town Hall, je o cca 01,00 organizovaný
zraz Slovákov a je vraj zabezpečená veľkoplošná obrazovka
s priamym prenosom. Wow, takúto príležitosť som si
nechcel nechať ujsť - a tak, aj keď unavený po práci,
som sa s nadšením po polnoci vybral do mesta.
Z Ultima to mám ku Town Hall, mestskej radnici, asi
15 minút peši - už na polceste som stretol našich
chalanov z college, s ktorými sme sa zvítali zborovým
skandovaním "Sloveskoooo,
eee-ja, eee-ja, e-ja-Slovenskooo". Bol
tu Jaronátor z Pétržky-néé, Slavo, Jano DJ, Ivan H.,
s ktorým som sa o niekoľko mesiacov vydal na cesty
okolo kontinentu, a na schodoch
radnice sme našli ďalších asi 50-60 Slovákov.
Myslíte si - predsa pozerať priamy prenos z finálneho
stretnutia v hokejových majstrovstiev nie je problém
- televízie musia byť plné správ o výsledkoch - tak
vám teda poviem, že opak je pravdou! Ozíci
sú úplní ignoranti hokejového športu a opäť
tu nachádzame dôkaz, že všetko tu je naopak - dôsledkom
je, že spomedzi vari 50 dostupných televíznych kanálov,
zabezpečoval priamy prenos len jeden - a samozrejme,
nikde nebol dostupný. Bolo to naozaj na zaplakanie
- sto ľudí nedokázalo za 5 hodín
hľadania nájsť miesto, jednu maličkú obrazovku, ani
zistiť spôsob, kde by sa prenos dal spoločne pozerať.
Bol to škandál! Dokonca ani internet nezabezpečoval
priamy prenos. Veľkoplošná obrazovka sa, samozrejme,
nekonala, pretože - kto by sa unúval kvôli stovke
fanúšikov akéhosi hokeja..!?
A tak sme počúvali priamy prenos
rádiom cez internet. Asi 50 Slováci, chalania
a zopár dievčat, ktorí vytrvali, sme to pred treťou
nad ránom zakotvili v internetovej
kaviarni pod hotelom Shark na Liverpool Street.
Naladili sme Twist, pustili naplno dva chrčiace minireproduktory
a s dvoj-trojminútovým oneskorením prenosu sme počúvali
komentátora.
Teda vám poviem, takú atmosféru som ešte nezažil!
Keď padol prvý gól, celá
internetová kaviareň sa otriasala skandovaním. Po
druhom góle väčšina prítomných
Číňanov a Japoncov radšej z kaviarne zmätene ušla
- chudákovi šéfovi, ktorý nemal to srdce alebo odvahu
vyhodiť 50 ľudí nasáčkovaných okolo dvoch reproduktorov,
sme dali po zápase také prepitné, že určite neľutoval
ušlý zisk.
Vari tri hodiny sme počúvali prenos. Na
poschodí, v hoteli Shark, sa počas prestávok popíjalo
pivo, dole sa počúval zápas a na ulici sa skandovalo.
No, bola to noc, ktorá patrila Slovensku, a naozaj
som ľutoval, že aspoň na chvíľu nemôžem zažiť tú atmosféru
na námestí SNP v Blave. To by sa kopalo! Beztrestne!
To by sa rozbíjalo! Zadarmo! :-)
Po zápase sme si samozrejme zapochodovali ulicami
a zaskandovali "Slovenskoooo! Slovakiaaaaaa!
We are the champions..... Zvýšte nám platy!"
a podobne. Bolo to asi fakt niečo nezvyčajné po miestnych
obyvateľov - všetci sa prekvapene zastavovali
a pozerali na osamelú skupinku 40 ľudí, skandujúcich
po opustených ospalých uliciach Sydney o pol šiestej
nad ránom.
Chceli sme to spoločne osláviť ešte v nejakom
podniku, avšak naozaj bol už čas, keď väčšina
podnikov zatvárala a do tých zopár nás nechceli
pustiť. Tak sme naposledy zaskandovali o Slovensku
a aj Jano Dídžejom som sa pobral domov.
Bol to mocný zážitok, jedna
z nocí, na ktorú nikdy nezabudnem. Domov som
prišiel o šiestej nad ránom a jaska, nikto z domácich
nechápal, čo sa deje a čo to ten hokej vlastne je.
Títo Ozíci poznajú všetky možné americko-anglické
druhy športu, vrátane vulgárneho ragby, stupídneho
kriketu, nemožne lenivého golfu, extravagantného skatingu,
na trpezlivosť náročného surfingu, poznajú všetky
odrody futbalu - poznajú všetko možné - jediný hokej
tu nepoznajú v takej forme, ako ho poznáme my. Sú
to proste hokejoví barbari. Ale aj tak to bolo super
- a možno práve to, že sme nemohli pozerať prenos
ako za normálnych podmienok bolo príčinou tej jedinečnej
atmosféry, ktorú sme zažili v tú noc v kaviarni pod
hotelom Shark.
|
