Vytlac tuto stranku...    Zatvor okno   
 

Majstrovstvá v hokeji : Slovensko - Rusko 4 : 3 !!!

 
Apropos : Pride policajt k holičovi s walkmanom na ušiach a chce sa nechať ostrihať. Holič ho strihá, no musí mu dať dolu sluchátka. Spraví to a fízel za minútu celý modrý spadne na zem v bezvedomí. Holič celý vystrašený ho začne kriesiť, a keď nič nepomáha, dá si na uši tie sluchátka a tam počuje: „Nádych - výdych. Nádych - výdych.“
[ 20 / 36 ]
 
Počul som, že škody v Blave boli odhadnuté na druhý deň po získaní tituku majstra v ľadovom hokeji na 1,5 milióna SKK. Bolo to, ak sa ešte pamätáte, 10. mája 2002, keď v zápase Slovensko - Rusko sme získali s vypätím posledných síl majstrovský titul a táto udalosť zviedla dokopy asi 80-100 Slovákov v Sydney.

Ja som sa o záverečnom zápase dozvedel až niekoľko hodín pred jeho začiatkom od chalanov v pizzérii. Najprv som nechcel veriť, že Slovensko je skutočne vo finále, ale potom ktosi zistil, že zápas sa začína o tretej hodine nad ránom lokálneho času v Sydney a že v centre, pri Town Hall, je o cca 01,00 organizovaný zraz Slovákov a je vraj zabezpečená veľkoplošná obrazovka s priamym prenosom. Wow, takúto príležitosť som si nechcel nechať ujsť - a tak, aj keď unavený po práci, som sa s nadšením po polnoci vybral do mesta.

Z Ultima to mám ku Town Hall, mestskej radnici, asi 15 minút peši - už na polceste som stretol našich chalanov z college, s ktorými sme sa zvítali zborovým skandovaním "Sloveskoooo, eee-ja, eee-ja, e-ja-Slovenskooo". Bol tu Jaronátor z Pétržky-néé, Slavo, Jano DJ, Ivan H., s ktorým som sa o niekoľko mesiacov vydal na cesty okolo kontinentu, a na schodoch radnice sme našli ďalších asi 50-60 Slovákov. Myslíte si - predsa pozerať priamy prenos z finálneho stretnutia v hokejových majstrovstiev nie je problém - televízie musia byť plné správ o výsledkoch - tak vám teda poviem, že opak je pravdou! Ozíci sú úplní ignoranti hokejového športu a opäť tu nachádzame dôkaz, že všetko tu je naopak - dôsledkom je, že spomedzi vari 50 dostupných televíznych kanálov, zabezpečoval priamy prenos len jeden - a samozrejme, nikde nebol dostupný. Bolo to naozaj na zaplakanie - sto ľudí nedokázalo za 5 hodín hľadania nájsť miesto, jednu maličkú obrazovku, ani zistiť spôsob, kde by sa prenos dal spoločne pozerať. Bol to škandál! Dokonca ani internet nezabezpečoval priamy prenos. Veľkoplošná obrazovka sa, samozrejme, nekonala, pretože - kto by sa unúval kvôli stovke fanúšikov akéhosi hokeja..!?

A tak sme počúvali priamy prenos rádiom cez internet. Asi 50 Slováci, chalania a zopár dievčat, ktorí vytrvali, sme to pred treťou nad ránom zakotvili v internetovej kaviarni pod hotelom Shark na Liverpool Street. Naladili sme Twist, pustili naplno dva chrčiace minireproduktory a s dvoj-trojminútovým oneskorením prenosu sme počúvali komentátora.

Teda vám poviem, takú atmosféru som ešte nezažil! Keď padol prvý gól, celá internetová kaviareň sa otriasala skandovaním. Po druhom góle väčšina prítomných Číňanov a Japoncov radšej z kaviarne zmätene ušla - chudákovi šéfovi, ktorý nemal to srdce alebo odvahu vyhodiť 50 ľudí nasáčkovaných okolo dvoch reproduktorov, sme dali po zápase také prepitné, že určite neľutoval ušlý zisk.

Vari tri hodiny sme počúvali prenos. Na poschodí, v hoteli Shark, sa počas prestávok popíjalo pivo, dole sa počúval zápas a na ulici sa skandovalo. No, bola to noc, ktorá patrila Slovensku, a naozaj som ľutoval, že aspoň na chvíľu nemôžem zažiť tú atmosféru na námestí SNP v Blave. To by sa kopalo! Beztrestne! To by sa rozbíjalo! Zadarmo! :-)

Po zápase sme si samozrejme zapochodovali ulicami a zaskandovali "Slovenskoooo! Slovakiaaaaaa! We are the champions..... Zvýšte nám platy!" a podobne. Bolo to asi fakt niečo nezvyčajné po miestnych obyvateľov - všetci sa prekvapene zastavovali a pozerali na osamelú skupinku 40 ľudí, skandujúcich po opustených ospalých uliciach Sydney o pol šiestej nad ránom.

Chceli sme to spoločne osláviť ešte v nejakom podniku, avšak naozaj bol už čas, keď väčšina podnikov zatvárala a do tých zopár nás nechceli pustiť. Tak sme naposledy zaskandovali o Slovensku a aj Jano Dídžejom som sa pobral domov.

Bol to mocný zážitok, jedna z nocí, na ktorú nikdy nezabudnem. Domov som prišiel o šiestej nad ránom a jaska, nikto z domácich nechápal, čo sa deje a čo to ten hokej vlastne je. Títo Ozíci poznajú všetky možné americko-anglické druhy športu, vrátane vulgárneho ragby, stupídneho kriketu, nemožne lenivého golfu, extravagantného skatingu, na trpezlivosť náročného surfingu, poznajú všetky odrody futbalu - poznajú všetko možné - jediný hokej tu nepoznajú v takej forme, ako ho poznáme my. Sú to proste hokejoví barbari. Ale aj tak to bolo super - a možno práve to, že sme nemohli pozerať prenos ako za normálnych podmienok bolo príčinou tej jedinečnej atmosféry, ktorú sme zažili v tú noc v kaviarni pod hotelom Shark.


Príbehy z toho istého obdobia...

    Fotografie súvisiace s týmto príbehom...

    (Žiadne podobné fotografie sa v databáze nenachádzajú..)
    Start | Sydney | Cesta okolo Australie | Australia prakticky | Singapúr | Fotogaléria | Linky | Synet.sk
    © XLuboš 2003