|
Toto bolo veľmi nepríjemné. Od Roberta (opäť
ten darebák Róbert !) som dostal tip, ako zarobiť
peniaze a vylepšiť moju prudko sa zhoršujúcu finančnú
situáciu. Bolo to ešte predtým, než som našiel job
kitchenhanda, a po úraze s kolenom v pizzerii.
Niektoré nemocnice, resp. Liečebné spoločnosti uskutočňujú
výskum tak, že testujú lieky
na dobrovoľníkoch. Dosť rikantný biznis. Rozprával
som sa o problematike s viacerými ľuďmi, ktorí študovali
medicínu ešte na Slovensku, potom aj v Sydney a zistil
som, že väčšina testov je bez
vážnejšieho rizika akýchkoľvek následkov (alebo
povedzme, že šanca trvalých následkov je relatívne
nízka). Tak som si povedal, že získam aspoň informácie
o tom, čo testujú. Róbert mi dal adresu nemocničného
telesa a subjektu, ktorý v ňom prevádzal výskum. Zavolal
som tam, spýtali sa ma zopár otázok a napokon prisľúbili
zaslať materiály.
Vysvitlo, že sa jednalo o test
lieku už mnoho rokov zavedeného na trhu pri
ktorom chceli chceli zistiť posun prahu bolesti (painkiller)
pri užití špecifickej látky (gabapentin)
na rôznorodo štrukturalizovanú skupinu pacientov a
porovnať štatistické výsledky s kontrolnou skupinou
- klasický výskum. Testovacia
perióda mala trvať cca 3 týždne a zahŕňala 21 návštev
na klinike, zákaz jazdenia počas obdobia a cena za
účasť bola 2.150,- AUD, naozaj slušná suma.
Zistil som, aké riziko by látka mohla predstavovať.
Bola bez akýchkoľvek trvalých následkov, možné riziko
pocitu krútenia hlavy počas testovacieho obdobia (cca
15%), alebo zvýšeného krvného tlaku (cca 8%).
Povedal som si, že to teda skúsim. A tak mi odobrali
krv a čakal som na výsledky, neúspešne pokračujúc
popri tom v hľadaní jobu. Po asi týždni ma pozvali
na konzultáciu a oznámili výsledky. "Máte v krvi
povrchový antigén hepatitídy
B", nemôžete sa zúčastniť výskumu, oznámil
mi doktor a poskytol mi výsledky testov. Riadne som
sa zľakol - podľa doktora to znamenalo, že kedysi
v minulosti som musel prísť do styku v vírusom hepatitídy
B a je tu riziko, že vírus môže, ale nemusí byť aktívny
v rôzne veľkej oblasti pečene. V
najhoršom prípade mi kedykoľvek počas nasledujúcich
30 rokov môže zničiť jej napadnutú časť, v najlepšom
žiadny vírus nemám. Tak si to prestavte, prídete
do cudziny a po mesiaci sa dozviete, že ste možno
doživotný pacient. Pretože hepatitída B sa len veľmi
ťažko a dlhodobo lieči drahým Intronom A.
Nuž, nechcel som nič riskovať a rozhodol som sa zistiť
čo skutočne so mnou je! Po mnohých útrapách, telefonátoch
priateľke na Slovensko a dvoch konzultáciách s domácou
poisťovňou Elviou som sa vybral na diagnostické
oddelenie nemocnice St. Vincent v Darlinghurst.
Po skúsenosti musím povedať, že zdravotnícky systém
funguje v Austrálii nie na altruistickom princípe.
Zdravotníctvo všeobecne, a Nemocnice konkrétne, sú
tu naozaj veľmi bohaté inštitúcie. Prvá otázka, ktorú
so mnou sestra znechutene riešila (Ó, Jesus, zase
nejaký cudzninec, čo sa nevie poriadne anglicky vykoktať,
trčala jej z očí tabuľka...)
bola, ako môžem poskytnúť úhradu za konzultáciu s
doktorom. Vzťahovalo sa na mňa povinné zahraničné
poistenie, čo znamenalo, že doktor
vystaví faktúru, z ktorej, v závislosti od druhu výkonu,
20-50% zaplatím z vlastného vrecka, zvyšok poisťovňa
(austrálska Medicare). Faktúra za úvodnú, asi
7 minútovú konzultáciu, znela na 140,- AUD! Tak to
sa podržte, ak doktor dostane čo len 50% - zarobili
ste už niekedy 1500,- Sk za 7 minút?
Doktor ma poslal na odber krvných
vzoriek a požiadal o dodatočné hĺbkové testy.
Veru, cítil som sa ako v bitke o Stalingrad - vydržím,
alebo padnem? Po 10 dňoch som prišiel po výsledky.
Samozrejme, bola to druhá konzultácia,
faktúra znela "len" na 80,- dolárov.
Okrem toho som musel doniesť odporúčanie na špecifické
vyšetrenie od General Practicioner
- GP, všeobecného doktora, kde som zaplatil
ďalších 40,- dolčov,
pretože prvý krát som prišiel priamo na kliniku bez
odporúčacieho listu GP. A bez toho tu nedostanete
žiadne špeciálne vyšetrenie. Avšak druhú faktúru som
zaplatil naozaj rád. Doktor mi oznámil, že som "very
lucky", že mám také šťastie, aké som len
mohol mať.
Výsledky testov na prítomnosť
aktívneho vírusu v pečeni boli negatívne, inak
povedané, kedysi v minulosti si organizmus sám vytvoril
protilátku, keď prišiel do styku s vírusom. Je to
vraj výnimočný prípad a teraz mám
protilátku proti hepatitíde B bez zaočkovania.
Zrazu mi suma na faktúre pripadala smiešne malá a
bol som naozaj desne happy. Závraty, krútenie hlavy,
bolesti v bruchu a tupá bolesť v ľavom ramene, ktoré,
ako sa mi zdalo som dovtedy akosi pociťoval, akosi
zázračne zmizli a svet sa opäť vynoril v živých farbách
(musím to predsa trochu podfarbiť pozitívnou metaforou,
nie?).
Bilancia liečebného výskumu sa teda dostala do výrazne
červených čísel, použijúc účtovnú terminológiu. Nielenže
som nič nezarobil, ale z celkovo
zaplatenej sumy cca 330,- AUD mi poisťovňa preplatila
cca 220,- AUD. Hoci to napokon nebola až tak
horibilná suma, predsa len znamenal nekalkulovaný
výdavok a prinútila ma hľadať nejakú prácu ešte urgentnejšie.
Podstatné však bolo, že Stalingrad vydržal, deti moje,
nie?
|
