Vytlac tuto stranku...    Zatvor okno   
 

Krvné testy - hepatitída B (:-((

 
Apropos : - Čo stojí ten pes?
- Ja neviem , prečo si nesadne...
- Ale ja sa pýtam, koľko stojí?!
- Už asi pol hodinu...

[ 28 / 36 ]
 
Toto bolo veľmi nepríjemné. Od Roberta (opäť ten darebák Róbert !) som dostal tip, ako zarobiť peniaze a vylepšiť moju prudko sa zhoršujúcu finančnú situáciu. Bolo to ešte predtým, než som našiel job kitchenhanda, a po úraze s kolenom v pizzerii.

Niektoré nemocnice, resp. Liečebné spoločnosti uskutočňujú výskum tak, že testujú lieky na dobrovoľníkoch. Dosť rikantný biznis. Rozprával som sa o problematike s viacerými ľuďmi, ktorí študovali medicínu ešte na Slovensku, potom aj v Sydney a zistil som, že väčšina testov je bez vážnejšieho rizika akýchkoľvek následkov (alebo povedzme, že šanca trvalých následkov je relatívne nízka). Tak som si povedal, že získam aspoň informácie o tom, čo testujú. Róbert mi dal adresu nemocničného telesa a subjektu, ktorý v ňom prevádzal výskum. Zavolal som tam, spýtali sa ma zopár otázok a napokon prisľúbili zaslať materiály.

Vysvitlo, že sa jednalo o test lieku už mnoho rokov zavedeného na trhu pri ktorom chceli chceli zistiť posun prahu bolesti (painkiller) pri užití špecifickej látky (gabapentin) na rôznorodo štrukturalizovanú skupinu pacientov a porovnať štatistické výsledky s kontrolnou skupinou - klasický výskum. Testovacia perióda mala trvať cca 3 týždne a zahŕňala 21 návštev na klinike, zákaz jazdenia počas obdobia a cena za účasť bola 2.150,- AUD, naozaj slušná suma. Zistil som, aké riziko by látka mohla predstavovať. Bola bez akýchkoľvek trvalých následkov, možné riziko pocitu krútenia hlavy počas testovacieho obdobia (cca 15%), alebo zvýšeného krvného tlaku (cca 8%).

Povedal som si, že to teda skúsim. A tak mi odobrali krv a čakal som na výsledky, neúspešne pokračujúc popri tom v hľadaní jobu. Po asi týždni ma pozvali na konzultáciu a oznámili výsledky. "Máte v krvi povrchový antigén hepatitídy B", nemôžete sa zúčastniť výskumu, oznámil mi doktor a poskytol mi výsledky testov. Riadne som sa zľakol - podľa doktora to znamenalo, že kedysi v minulosti som musel prísť do styku v vírusom hepatitídy B a je tu riziko, že vírus môže, ale nemusí byť aktívny v rôzne veľkej oblasti pečene. V najhoršom prípade mi kedykoľvek počas nasledujúcich 30 rokov môže zničiť jej napadnutú časť, v najlepšom žiadny vírus nemám. Tak si to prestavte, prídete do cudziny a po mesiaci sa dozviete, že ste možno doživotný pacient. Pretože hepatitída B sa len veľmi ťažko a dlhodobo lieči drahým Intronom A.

Nuž, nechcel som nič riskovať a rozhodol som sa zistiť čo skutočne so mnou je! Po mnohých útrapách, telefonátoch priateľke na Slovensko a dvoch konzultáciách s domácou poisťovňou Elviou som sa vybral na diagnostické oddelenie nemocnice St. Vincent v Darlinghurst. Po skúsenosti musím povedať, že zdravotnícky systém funguje v Austrálii nie na altruistickom princípe. Zdravotníctvo všeobecne, a Nemocnice konkrétne, sú tu naozaj veľmi bohaté inštitúcie. Prvá otázka, ktorú so mnou sestra znechutene riešila (Ó, Jesus, zase nejaký cudzninec, čo sa nevie poriadne anglicky vykoktať, trčala jej z očí tabuľka...) bola, ako môžem poskytnúť úhradu za konzultáciu s doktorom. Vzťahovalo sa na mňa povinné zahraničné poistenie, čo znamenalo, že doktor vystaví faktúru, z ktorej, v závislosti od druhu výkonu, 20-50% zaplatím z vlastného vrecka, zvyšok poisťovňa (austrálska Medicare). Faktúra za úvodnú, asi 7 minútovú konzultáciu, znela na 140,- AUD! Tak to sa podržte, ak doktor dostane čo len 50% - zarobili ste už niekedy 1500,- Sk za 7 minút?

Doktor ma poslal na odber krvných vzoriek a požiadal o dodatočné hĺbkové testy. Veru, cítil som sa ako v bitke o Stalingrad - vydržím, alebo padnem? Po 10 dňoch som prišiel po výsledky. Samozrejme, bola to druhá konzultácia, faktúra znela "len" na 80,- dolárov. Okrem toho som musel doniesť odporúčanie na špecifické vyšetrenie od General Practicioner - GP, všeobecného doktora, kde som zaplatil ďalších 40,- dolčov, pretože prvý krát som prišiel priamo na kliniku bez odporúčacieho listu GP. A bez toho tu nedostanete žiadne špeciálne vyšetrenie. Avšak druhú faktúru som zaplatil naozaj rád. Doktor mi oznámil, že som "very lucky", že mám také šťastie, aké som len mohol mať.

Výsledky testov na prítomnosť aktívneho vírusu v pečeni boli negatívne, inak povedané, kedysi v minulosti si organizmus sám vytvoril protilátku, keď prišiel do styku s vírusom. Je to vraj výnimočný prípad a teraz mám protilátku proti hepatitíde B bez zaočkovania. Zrazu mi suma na faktúre pripadala smiešne malá a bol som naozaj desne happy. Závraty, krútenie hlavy, bolesti v bruchu a tupá bolesť v ľavom ramene, ktoré, ako sa mi zdalo som dovtedy akosi pociťoval, akosi zázračne zmizli a svet sa opäť vynoril v živých farbách (musím to predsa trochu podfarbiť pozitívnou metaforou, nie?).

Bilancia liečebného výskumu sa teda dostala do výrazne červených čísel, použijúc účtovnú terminológiu. Nielenže som nič nezarobil, ale z celkovo zaplatenej sumy cca 330,- AUD mi poisťovňa preplatila cca 220,- AUD. Hoci to napokon nebola až tak horibilná suma, predsa len znamenal nekalkulovaný výdavok a prinútila ma hľadať nejakú prácu ešte urgentnejšie. Podstatné však bolo, že Stalingrad vydržal, deti moje, nie?


Príbehy z toho istého obdobia...

Fotografie súvisiace s týmto príbehom...

(Žiadne podobné fotografie sa v databáze nenachádzajú..)
Start | Sydney | Cesta okolo Australie | Australia prakticky | Singapúr | Fotogaléria | Linky | Synet.sk
© XLuboš 2003