Jazykový kurz na Central College, George St., Sydney.

Druhý a tretí deň, v sobotu a nedeľu, sme sa orientovali v teréne. Niekedy nám Robo robil sprievodcu, inokedy s Janom, alebo individuálne, sme skúmal ceny tovarov, kalkulovali, ako dlho ešte vydržíme s tou cca tisíckou a dvoma stovkami dolárov, ktoré sme si každý priniesli ako vreckové. Veru, po týždni to vyzeralo to dosť zle - polovica vreckového sa vyparila ktoviekam, a pracovné povolenie mimo dohľadu. Potom však výdaje klesli a činili týždenne cca 130 A$.

V pondelok 21.11.01 začínala škola - 5-týždňový jazykový kurz. S Janom Dídžejom sme mali zaplatenú tú istú školu - Central College. Posadili nás do učebne a Sally - šéfka jazykových kurzov - nás privítala a povedala pár zaujímavostí, napr. že na uliciach sa nesmie pľuť - dosť ma tým znepokojila, úplne bez srandy som sa často obzeral, či sa náhodou nevyskytuje policajt, keď sa náhodou vyskytla potreba odpľuť si. Vplyv trochu odlišných spoločenských noriem, ktorý som častejšie na sebe pozoroval. Potom sme urobili testy, aby nás vedeli rozklasifikovať a šli sme domov.
Normálna výučba začala až ďalší deň - v utorok. Zaradili ma do intermediate level, stredný stupeň, Jano šiel o stupeň nižšie. Naša študijná skupina pozostávala zo 14 ľudí pozbieraných z doslova celého sveta - Japonci, Kolumbijčanky, Kórejci, Rusky, Indonézania, jaska, Číňania no a napokon Slováci.

Štyria Slováci, si predstavte! A to som cestoval 20.000 km, aby som nerozprával ani "ň" po Slovensky. Aj keď to, samozrejme, učiteľ zakáže, rozprávať v rodnom jazyku, to sa proste nedá. Keď sa bavíte so susedom Slovákom/Čechom, 90% poviete po slovensky. Toto je najväčší problém austrálskych, resp. Sydneyjských college - je naozaj málo škôl, kde nebudete mať v študijnej skupine Slováka alebo Čecha. Ak sa budete náhodou rozhodovať o voľbe školy - skúste urobiť maximum pre to, aby to nebola Čecho-Slovákmi presýtená škola. Naozaj sa potom cítite na figu a máte pocit, že vám niečo podstatné uniká.

Výučba pozostávala z náhodne tématicky vybraných okruhov. Učiteľ sa spýta študentov, akú tému chcú rozobrať či prediskutovať, alebo akú gramatiku chcú objasniť - a na základe toho učiteľ pripraví kopírované články, alebo audiomateriály. Ak idete na obyčajný kurz, tak sa neučí podľa učebníc - aspoň na Centráli nie, je to pochopiteľné, nakoľko prispôsobiť látku skupine, kde sa každý týždeň objaví niekto nový alebo niekto odíde je nemožné a študenti si drahé učebnice kupovať nechcú. Čiže obyčajný kurz na college nie je tvrdá škola na štúdium jazyka!

Náš učiteľ - Larry - vyzeral zo začiatku celkom schopný, dobrý akcent a dosť vtipný. Avšak monotónny! Ó, Jesus, ako som sa nudil na jeho hodinách po týždni. Metodológia jeho výučby pozostávala z prevažne jeho pokecov, nevyvíjal takmer žiadny tlak na študentov, aby sa niečo naučili. Proste jedna hodina 45 min. znamenala sedieť, počúvať ho a nezaspať. Najviac ma štvalo, že sa zámerne vyhýbal gramatickým otázkam, pretože, ako zdôvodnil, vraj nie sú podstatné pre nás, pretože ich vraj približne poznáme, a dôležitejšia je podľa neho pre nás slovná zásoba a všeobecná komunikatívnosť. Bullshit ! Kde sa mám naučiť použitie nelogických phrasal verbs a idiomatizmov, keď mi ich ani anglický učiteľ nevysvetlí? Slovíčka môžem memorovať kdekoľvek a kedykoľvek!

Došlo to tak ďaleko, že na konci druhého týždňa som Larrymu pred celou triedou oznámil, že sa strašne nudím, že celé hodiny len sedíme a počúvame ho a nič nerobíme, čo si myslelo aj zopár ďalších študentov. Vážne, som bol slušný. Bol to však proste škandál.

Nasledujúci týždeň som prešiel do vyššej skupiny, upper-intermediate, kde ma hneď zaujali tri krásne ruské holky - ázijsky vyzerajúca Jana, mladá Nadežda a už, bohužiaľ, vydatá Mária. Bol tu tiež svojrázny 16-ročný ruský medveď - Nikolaj. Okrem nich pospolitosť spestrovali sympatická kórejka Lisa a dve kolumbijské španielky Luisa-Fernanda a Victoria - a teda poviem vám, že občas sa mi dosť ťažko sústreďovalo na učebnú látku. Boli tu "len" dvaja Slováci a celkovo aj učiteľ David implikoval podstatne efektívnejšie výučbové postupy. Dokonca som sa aj občas musel pripraviť na hodinu - naučiť sa nové slová alebo pripraviť článok. Pred Vianocami sa robili v celom college IELTS testy - urobil som všetky kategórie na 6,5 bodu, čo je najnižšia hranica, pri ktorej možno pokračovať na štúdiu na akejkovek austrálskej univerzite. Naším posledným učiteľom bol Chris, tiež dobrý učiteľ a správny parťák, spolu s ďalšou učiteľkou občas organizujú školské výlety napr. do National parku alebo výlety loďou apod. Bohužiaľ, bol to môj posledný týždeň jazykového kurzu.

Posledný deň - piatok - pred Vianočným týždňom sa konal školský výlet. Celý college sa vybral do prírody aby v predvianočnej atmosfére horúceho slnka oslávil znovuzrodenie. Hral sa futbal - čínske mužstvo proti medzinárodnému výberu s hlavným rozhodcom Larrym. Občas zaujal grotesknou nemotornosťou Nikolaj vyzlečený do polpása, hrajúci v dlhých džínsoch, šmýkajúci sa po vlhkej tráve v spoločenských poltopánkach a zbytočne sa snažiaci trafiť loptu. Občas zabodoval Chris rýchlymi útokmi a Larry pískaním bez píšťalky. Bolo to super, škoda, že podobných akcií nebolo viac.

Príbehy z toho istého obdobia...

• Odchod do Austrálie...
  (Schwechat, Boeingu 747, prílet do Sydney)
• Prvý cudzinec a ubytovanie.

Fotografie súvisiace s týmto príbehom...