Vytlac tuto stranku...    Zatvor okno   
 

Odchod do Austrálie...
(Schwechat, Boeingu 747, prílet do Sydney)

 
Apropos : Väčšina Austrálčanov má dosť chabé vedomosti o histórii. Niektorí si napríklad myslia, ze prvé meno Gándhího bolo Goosey Goosey.
[ 6 / 36 ]
 
Slzy a ťažko utajovaná radosť priateľky Evičky z môjho odchodu mi v to osudné ráno ráňala srdce. Bolo 7,00 h, 21. novembra 2001, štvrtok, keď nastal zlom v mojom živote. Chladné zahmlené ráno bolo akoby predzvesťou nastávajúcej zmeny a sociálnych neistôt. Odchádzal som neurčitými pocitmi obáv a zvedavosti, čo prinesie ďalší deň, ktorý bude vlastne nocou, ak vezmeme do úvahy deväť časových zón, ktoré som zamýšľal prekročiť.

Autobus z Blavy (Mlynské nivy) nás vypľul pred letištnou halou v Schwechate, kde ma hneď privítal Juro z Trnavy, típek, ktorého rodičia sa touto radikálnou formou snažili naučiť svoje dieťa samostatnosti v živote a preto ho rodičia vyslali na päťmesačnú dobrodružno-poznávaciu výpravu do divokých ulíc Sydney. Jura som stretol na lekárskej prehliadke na Mickiewitzovej, ako aj vlastne zopár ďalších rado-by-študovati cestovateľov. Takže celkovo som narátal cca 10-15 Slovákov, ktorý mojím letom OS 3001 leteli do Austrálie, či už cez moju, alebo inú agentúru. Akosi som stále nemal pocit, že som von zo Slovenska. Letištné prehliadky boli viac-menej formalitou, trochu som sa obával, či nebudú mať osoby zodpovedné za kultúrny život na palube lietadla výhrady voči mojej španielke. Nie, nebojte sa, nenašiel som si hneď novú známosť, ktorú by som pašoval v cestovnom vaku – bola to len gitara. Všetko však prebehlo normálne a s 30 minútovým oneskorením sme o 11,15 zdvihli kolesá z asfaltu štartovacej rampy.

Palubu Boeingu asi nemá význam popisovať – proste si predstavte sardinky v konzerve, odmyslite si olej a rajčinový pretlak a máte to. O veselú atmosféru sa staral zbor vari 10 letušiek, pravidelne vozíkmi dokazujúcich, že ulička medzi radmi sedadiel nie je až taká úzka, ako aj pilot s dvoma kopilotmi. Z času na čas nás obveselili správami typu „pred nami je nebezpečná kupulovitá oblačnosť, obchádzame ju z ľavej strany, pre každý prípad si preštudujte návod na prežitie, ktorý by sa mal nachádzať pod vaším sedadlom. Lauda air Vám praje príjemný let. S Coca-colou je život penivejší.“. Sedíte a snažíte sa zistiť, či je to naozaj tak, ako to je. Že nespíte doma vo svojej posteli a že najbližšie budete mamine koláče jesť vari až o rok. Jedna rada pre adeptov – prosím Vás, neurobte tú chybu, akú som urobil ja – naozaj si pred 20 hodinovým letom zariaďte jedálny lístok tak, aby ste nemali črevá plné vzduchu :-))) Verte mi, cestujúci Vás budú mať oveľa radšej a palubnú kultúru si vychutnáte v hlbšom podtóne.

Pochopil som, aký je rozdiel medzi ekonomickou a biznis triedou na palube lietadla. Biznis trieda je sardinka bez oleja a rajčinového pretlaku obalená v igelite a položená na tanieri. Ekonomická trieda predstavuje sardinku v stave pôvodnom zakonzervovanom bez oleja a kečupu. Určite ten igelit nestojí za dvojnásobok, alebo aspoň polovicu vyššiu cenu. Chýba tam totižto ten olej (ha-ha).

Kultúru na palube okrem letušiek spestroval aj priblblý palubný počítač. Bol to prvý počítač v mojom živote, ktorý ma ani raz neporazil v šachu, čím ma fascinoval a evidentne pozdvihol moju dôveru v sofistikovanosť palubných systémov. Dalo sa tiež počúvať asi 8 rádiostaníc, pozerať video, a hoci kryštalický LCD display nie je to, čo starý dobrý televízor, vcelku rád som si pozrel Planétu opíc. No, a potom to prišlo - vzduch. Prebytok vzduchu. Nie na palube, ale v mojich črevách. Vážení, neusmievajte sa, život prináša rôzne varianty reality.

Čo ešte povedať o lete? a) Bolo to krásne leto. b) Bol to dlhý let. B) je správne. Prvá fáza trvala cca 10-11 hodín, okolo polnoci slovenského času (SČ) sme pristáli v Kuala Lumpur a posunuli si hodinky na treťiu hodinu nad ránom miestneho času. Z mesta som, jaska, nič nevidel, technická rekonvalescencia lietadla trvala vari 50 minút, cca o jednej hodine SČ sme uvítali na palube nové, exotickejšie, tváre letušiek, prijali zopár nových cestujúcich a zdvihli kolesá po druhýkrát. Juro využil aktivovaný roaming a z Kuala Lumpur poslal SMS domov, že ešte žije. Druhá fáza letu, Kuala Lumpur – Sydney, trvala cca 8-9 hodín, to som už moje zbedačené a podvedené biorytmy nemohol klamať a na 2 hodiny som zaspal. Zobudil som sa na raňajky. Kolujú chýry, že Lauda Air pravidelne na raňajky podáva praženicu. Neviem, či to je pravda, ale niečo na spôsob praženice to bolo. Nemôžem sa však sťažovať, naozaj som sa netúžil prejedať. To, čo som ochutnal bolo celkom chutné, presne ako sa dá na palube lietadla očakávať. Radšej som však príliš neriskoval prípadné zvýšenie kompresie obsahu v mojich črevách. Väčšinu času strávil pozorovaním zaujímavej austrálskej púšte v kamery umiestnenej na spodnej časti trupu lietadla, poskytujúcej občas zaujímavé pohľady na ON-LINE mapku 10 000 metrov pod nami.

Pristáli sme po cca 19,5 hodinách letu na Sydney Airport. Obával som sa colnej kontroly, ale naozaj zbytočne. Hoci je to viac-menej formalita, treba si dať pozor na inštrukcie pred pristátím – ak Vám oznámia neprevážať žiadne potraviny, tak to naozaj nerobte a čokoládu radšej hoďte do koša. Taktiež som asi mal aj trochu šťastie – moja slávna španielka sa vraj mohla celkom ľahko stať predmetom colného skúmania, nakoľko jej drevo vraj môže byť hostiteľom rôznych chorôb alebo plesní. Takže si na podobné veci niekedy treba dať pozor a keď si chcete priniesť osobnú vec, dajte si záležať, aby to nespadalo do podobnej kategórie ako plesnivé pantofle Uncle Georgeho. Colníci sú naozaj občas nevyspytateľní, jeden cestujúci pri prechode cmúľal cukríky a v ruke držal ich plný balík - možno to bolo príčinou, prečo ho požiadali ukázať obsah cestovného batoha. Iného cestujúceho požiadali po prehliadke zahodiť nepekne vyzerajúce, staršie domáce našuchovačky. Proste, austrálski colníci si potrpia na kvalitu dovozu. Ale colná prehliadka – vo všeobecnosti hrozí cca 1 cestujúcemu z 20, inak to ide veľmi rýchlo.



Príbehy z toho istého obdobia...

Fotografie súvisiace s týmto príbehom...

Na palube Boeingu 747.    
Start | Sydney | Cesta okolo Australie | Australia prakticky | Singapúr | Fotogaléria | Linky | Synet.sk
© XLuboš 2003