Vytlac tuto stranku...    Zatvor okno   
 

Mŕtve kengury - Cesta smrti.

 
Apropos : Príde blondínka do obchodu a povie:
- Prosím si tri pomarancové júsi.
Predavac jej hovorí:
- To sa cíta "džúsi".
- Tak potom si prosím tri pomarancové džúsi a kilo džablk.

[ 23 / 36 ]
 
Častokrát sa ma priatelia pýtali, ako je to s tými kengurami, žralokmi, jedovatými hadmi a pavúkmi u protinožcov. Tak tu to máte.

Kengury...

Za kengurami sa musíte vybrať do skutočnej divočiny, aby ste uvideli týchto vačkovcov zblízka. Existujú tri druhy kengúr - veľké, dosahujúce výšku dospelého človeka a žijúce hlavne v púštnych oblastiach Severného teritória, stredne veľké, populačne najpočetnejšia skupinka kengúr so vyrastom cca 100-140 cm, a maličké kengury, tzv. Wallaby, živiace sa tropickým ovocím a vzrastom nepresahujúce 50 cm. Ak sa dostanete teda do Austrálie, určite neočakávajte výskyt týchto živočíchov v obývaných oblastiach, vyberte sa za nimi do Flinders Ranges, odľahlejších národných parkov, alebo najlepšie do púštnych oblastí Severného Teritória.

Na našej veľkej výprave sme prvýkrát natrafili na živé kengury až na ceste do Flinders Ranges, spolu s párikmi pštrosov emu chodili piť ku prameňu vody v oblasti zvanej Dead Hole, Mŕtva diera. Naozaj to tam nevyzeralo prepopularizované.

Moje jediné foto s kengurou z Bundabergu

Potom prišiel Kings Canyon. Bolo to po návšteve Uluru, Ayers Rocks, ak chcete, v podvečer sme sa náhlili prejsť asi 300 km vzdialenosť od Uluru ku odporúčanému Kings Canyonu. Slnko už tak šialene nepieklo, a ešte nebolo večerné šero, čas keď sa kengury vydávajú hľadať si potravu s potrebným obsahom zrazenej atmosférickej vlhkosti. Bol to najvhodnejší čas na cestovanie, bohužiaľ nie dlhší ako 2-3 hodiny pred zotmením.

Prešli sme už asi 2/3 cesty, keď sa zotmelo. Jazdil Ivan, presvedčený stúpenec Nikkie Laudu a pohŕdač všetkými vodičmi jazdiacimi rýchlosťami nižšími ako 90 km/h. Na cestách sa už začali objavovať kengury, buď rýchlo prebehli cez cestu, alebo zamyslene postávali a hĺbali o význame pôdy, na ktorej nerastie tráva, ale po ktorej sa presúvajú podivné hlučné živočíchy.

Sedel som vzadu, "v obývačke", keď zrazu Ivan so Žanetou sediacimi vpredu vykríkli a autom otriasol poriadny náraz. V afekte som zaujal bezpečnostnú polohu, ako nás poučili na palube Boeingu, a s rukami chrániacimi hlavu a s hlavou sklopenou nad kolenami som očakával pišťanie pneumatík, niekoľko otočení sa vo axiálnom smere a prudký dopad na trávnatý povrch stepi aspoň 50 m od vozovky diaľnice. Nič sa nestalo, Ivan to akosi zvládol, a po niekoľko sto metroch sme odstavili auto. Bola to kengura, pre nás obrovské šťastie - stredný typ, s váhou do 50 kg. Keď ju Ivan zhliadol, stála na ceste na pravej strane vozovky a vyzerala dosť pokojne. Zrazu, pravdepodobne oslepená prednými svetlometmi sa obrátila a skočila priamo pred našu Lady B, ktorá ju v 90 kilometrovej rýchlosti doslova prevalcovala. Plný náraz zachytilo rezervné koleso pripevnené na prednom oceľovom ráme auta, na naše obrovské šťastie Lady neutrpela žiadnu škodu, ak nerátam prasknutý povrch disku rezervnej pneumatiky.

Dievčatá boli v šoku a nepriamo obvinili Ivana, že je vrahom a prestali sa s ním na nejaký čas baviť. Aj keď nemali pravdu v takom zmysle, ako to mysleli, uznávam, že Ivan mohol jazdiť pomalšie, aby mal lepšiu šancu reagovať na nepredvídateľné správanie kengúr.

Jazda v Teritóriu sa však kvôli kengurám stála pre nás natoľko stresujúcou a nepríjemnou, že sme sa po niekoľkých dňoch rozhodli ukončiť každodenné cestovanie najneskôr v čase zotmenia a dopriať si tak vari i väčšiu pohodu počas večerov.

Neskôr sme chtiac-nechtiac zrazili ešte jednu kenguru, to však už bola veľká kengura a - opäť sme mali šťastie - predným oceľovým nárazníkom sme ju zachytili len z ľavého boku (nechoďte do púšte bez ochranného oceľového štítu na predku auta, všetky backpackerské autá ju majú ako samozrejmú súčasť výbavy), avšak i tak sme jej s najväčšou pravdopedobnosťou zlomili chrbticu pri koreni chvosta. Keď sme zastavili auto a vrátili sa ku nej, bola živá a agresívne sa nás snažila kopnúť. Je však nepísaným pravidlom etiky austrálskych vodičov, že v takýchto prípadoch je treba zranené alebo mŕtve zviera odtiahnuť z vozovky. Odtiahli sme ju asi 3 m nabok a nechali v priekope. Dievčatá to opäť brali značne tragicky a boli namosúrené.

všimnite si prednú konštrukciu nárazníka s rezervnou pneumatikou

Faktom je, že cesta cez púšť je lemovaná mŕtvymi kengurami. Po obidvoch stranách vozovky vidíte na úseku vari 2.000 - 3.000 km obrovské množstvo rozkladajúcich sa biologických zvyškov. "Cesta smrti", napadlo ma raz. Populácia kengúr je tu tak hojná, že v určitých obdobiach sa poriadajú lovecké odstrely vo vyčlenených regiónoch. Netreba teda brať tieto veci tak prehnane tragicky, treba však naozaj jazdiť opatrne a vyhnúť sa poškodeniu tak auta, čo môže mať uprostred púšte skutočne tragické následky pokiaľ nemáte vo výbave vysielačku, ako aj zbytočnému usmrteniu týchto, inak plachých a mierumilovných živočíchov.

Žraloky...

Netreba sa ich obávať. Hoci sa vyskytujú hojne v teplých vodách Pacifiku okolo celého pobražia Austrálie, všetky turisticky atraktívne pláže majú vybudovaný ochranný a varovný systém. Buď sú tam natiahnuté podmorské siete (okolie Sydney), alebo existujú pravidelné pobrežné hliadky, kde z vrtuľníkov sonarmi prípadne inými frekvenčnými zariadeniami snímajú pobrežné časti mora a upozorňujú za akékoľvek možné nebezpečenstvo. Zažil som asi 3-4 poplachy pobrežných hliadok, keď pravidelná pobrežná hliadka megafónom požiadala kúpajúcich sa opustiť more a počkať na ďalší signál. Nikdy som však nevidel žraloka. Naozaj sa netreba pri troche opatrnosti týchto dravcov v Aussie obávať.

Takmer som skončil v týchto žraločích čelustiach !

Jedovaté hady a pavúky?

Prosím Vás - koľko divých vlkov alebo líšok ste videli na Slovensku, či v Čechách? Musíte sa vyslovene vnucovať do pozornosti akýmkoľvek austrálskym živočíchom, aby Vás, ako cudzincov, vzali na vedomie, prípadne na Vás aj zaútočili. Zvieratá v prírode sú prirodzené plaché a utekajú od Vás. To sa týka aj hadov aj pavúkov - pravdupovediac, mal som tiež v tomto smere obavy po príchode do Sydney. Občas som starostlivo pred sprchovaním prezrel všetky vlhké kúty kúpeľne a preventívne privrel odklopené vetracie okná. Nič sa však nestalo. Videli sme vypreparované tarantuly v múzeu Ayers Rock Resortu. Videli sme naozaj nepríjemne veľké pavúky, dosť možné, že jedovaté, pri návšteve Kráľovských Botanických záhrad v Brisbane a za celý viac ako ročný pobyt v Austrálii som počul o jednej príhode s jedovatým pavúkom - kdesi v periférnej časti Sydney, kde začínala divočina sa vyskytla tzv. Black Widow, Čierna vdova, veľmi nebezpečný a prudko jedovatý pavúk, ktorý vraj atakoval nejakú pani. Neviem, ako to napokon dopadlo, ale ide o štatistický jav - môže sa stať, že na nejakého zle naladeného hada či pavúčika naozaj natrafíte, musíte mať však naozaj šťastie. Či v tomto prípade skôr smolu...

Môj priateľ reptil lizardovitý...   Tento takmer skočil na naše auto a skoro nás zožral :-)

Krokodíly !

Tak pozor! Krokodíly sú a ešte dlho bohužiaľ budú v určitých oblastiach kontinentu problém. Jedná však výlučne o Queensland, hlavne jeho severno-východné pobrežné oblasti a to konkrétne počas obdobia dažďov, ktoré začína asi v polovici októbra a trvá do konca mája. Z dôvodu vysokých stavov vodných hladín sa zvyšuje teritoriálny dosah týchto nebezpečných reptilov. Jestvujú dva druhy krokodílov - sladkovodné, zvané Freshies [freši:z] a slanovodné, zvané Salties [solti:z]. Tieto druhé sú extrémne nebezpečné, pretože sú oveľa agresívnejšie a mohutnejšie, než ich sladkovodní bratia.

Keď sa teda vyberáte cestovať po Queenslande niekedy v tomto období, vždy sa starostlivo informujte u domáceho obyvateľstva, či je daná oblasť bezpečná! A NIKDY nezostávajte v stane v blízkosti morského pobrežia, či na nízkom brehu rieky! Taktiež nepodliehajte klamnej ilúzii, že ste v dostatočnej vzdialenosti od mora - v období dažďov sa Salties vyskytujú až 100 (!) km hlboko vo vnútrozemí!

Tu je môj kamoš, zvaný Maniac.

 



Príbehy z toho istého obdobia...

Fotografie súvisiace s týmto príbehom...

Coorong National Park, južná Austrália - západ slnka. Vrtuľové vodné čerpadlo v púšti - Threeways.   
Start | Sydney | Cesta okolo Australie | Australia prakticky | Singapúr | Fotogaléria | Linky | Synet.sk
© XLuboš 2003