Vytlac tuto stranku...    Zatvor okno   
 

Barrow Creek Hotel - život medzi vrakmi.

 
Apropos : Aký je rozdiel medzi jogurtom a Austrálčanmi? Jogurt má aspoň nejakú kultúru...
[ 4 / 36 ]
 
Presne uprostred púšte v Severnom teritóriu, uprostred 1.000 km ničoho, je krčma. Dve prízemné búdy a dve benínové čerpadlá. Tie však pri teplote nad 30 °C zásadne nefungujú, čo býva zdrojom nepríjemných prekvapení pre vodičov s prázdnymi rezervnými nádržami a príjemným zdrojom príjmov z predaja coly pre všetkých piatich lokálnych obyvateľov, či prevádzkovateľov hotela.

Ono proslulé miesto nesie honosný názov Barrow Creek Hotel a históriu píše už takmer 100 rokov. V skutočnosti tu nie je po žiadnom fúriku (Barrow) ani potoku (Creek) ani stopy - v Austrálii nazývajú každú preliačinu pod úrovňou terénu creek - potok. Miesto podlieha správe piatich lokálnych obyvateľov - majiteľovi "Hotela" vzbudzujúcemu dojem uprchlíka z venezuelského trestaneckého tábora smrti so ženou, nejakí dvaja dedovia a Aboridžinská žena. Teda vám poviem, ľudia - v tom hoteli, či búde, vôbec nepotrebujú tapety! Všetky steny sú polepené bankovkami! Nájdete tu papierové i mincové platidlá vari všetkých krajín sveta za uplynulých 100 rokov. Našiel som tu federálne, československé, české i slovenské bankovky, dokonca niekdajšiu starú zelenú s pánom Smetanom na lícnej strane.

Myslím, že je to najneuveriteľnejšia a najrozsiahlejšia zbierka väčšiny platidiel, dnes určite značnej hodnoty, o ktorej sa nikde nepíše. Píše sa o Barrow Creek Hoteli s plechovkovou Coke za 2,- A$, nie o tom, čo tam skutočne je! Kto by napokon cestoval 2.000 km stredom púšte, aby si prezrel zbierku starých bankoviek?

Drsný Barry pri výčapnom pult Barrow Creek Hotela...

Keď sme sa zberali na ďalšiu cestu, prišla za nami jedna z obyvateliek, Aboridžinská žena. Myslím, že nebola ani tak stará, ako škaradá - Aboridžinci už v tridsiatom roku života výzorom, črtami tváre, pripomínajú 50-ročného Európana, pravý opak ázijských ľudí, z ktorých niektorí ešte v tridsiatke vyzerajú akoby práve dokončili strednú školu...

Aboridžinka bola odetá len v ľahkých jednodielnych šatách s kvetinovým vzorom, a - naozaj nebola štíhla. Trochu mi pripomínala černošskú matrónu, černošskú verziu slávnej slovenskej Venuše. Najprv po nás nesmelo pokukovala a očami vyzývala, aby sme sa jej prihovorili. Katarína i Žaneta sa jej však báli, a Ivan tušil problém. Napokon sa odhodlala - pristúpila k Ivanovi a spýtala sa ho takmer nezrozumiteľnou angličtinou, či nemá pre ňu jednú zvyšnú cígu - doslova "one spar' ceegrett". A problém bol tu. Ivan prišiel o drahocennú cigaretu. Posmelená prvým úspechom pri nadväzovaní kontaktu s civilizáciou začala žena rozprávať. Vraj pracuje pre Hotel (rozumej búdu a dve palivové čerpadlá uprostred 1.000 km ničoho) a jej práca spočíva v zbieraní odpadkov po okolí. Je to vraj veľmi vyčerpávajúca práca - s námahou zohla svoje tučné telo a zodvihla papier, ktorý ktosi vyhodil z nášho auta - a ja som jej uveril, že to s tým pojmom "drina" naozaj nepreháňa. V jej pohľade nebolo vypočítavosti, ani vďaky za poskytnutú možnosť zaslúžiť si svojich 15 dolárov. Výplatu dostáva každé dva týždne - a tu som nepochopil, prečo povedala na účet, pretože najbližší bankomat sa nachádzal asi 400-500 km smerom na sever v Tenant Creeku. Na druhej strane však vzdialenosť 500 km je pre Austrálčana niečo ako cesta z Bratislavy do Trnavy pre Slováka, bez nadnesenia.

Pravdupovediac, táto staro vyzerajúca žena s ebenovou pokožkou, neuveriteľne rozplešteným nosom a postavou moletnej Austrálčanky pôsobila komickým dojmom. Spýtal som sa jej, kde býva. Otočila sa a prstom ukázala do diaľky, na druhú stranu diaľnice. A tam - v diaľke asi 300 m som uvidel jej obydlie. Medzi troma eukalyptami bolo vyhodených niekoľko vrakov rozbitých áut. Rôzne poprevracané, nepoužiteľné a vybrakované karosérie sa povaľovali po okolí. Medzi dvoma z nich bola natiahnutá deka, čo plachta. Chcel som sa jej spýtať, či nemá problémy so zásuvkou, keď používa vysávač, ale evidentne by to danej situácii nevyznelo ako vtip a obávam sa, že by ani neporozumela, čo to ten "vacuum cleaner" presne je.

Dokázali by ste žiť 8 rokov 300 metrov od diaľnice medzi vrakmi piatich automobilov za natiahnutou dekou a denne sa pražiť na 35 °C slnku pri drine - zbieraní odpadkov? A predsa - nemal som dojem , že by táto žena trpela svojou existenciou viac, ako napr. Bill Gates s jeho mnohociferným bankovým kontom...

Dnes by som jej dal dolár, kedy som sa s ňou mohol v jej obydlí vyfotografovať...



Príbehy z toho istého obdobia...

Fotografie súvisiace s týmto príbehom...

Barrow Creek Hotel - uprostred púšte, Severné Teritórium.    
Start | Sydney | Cesta okolo Australie | Australia prakticky | Singapúr | Fotogaléria | Linky | Synet.sk
© XLuboš 2003