Deň prvý : Floriáda v Canberre.

Naša veľká cesta okolo Austrálie začala v pondelok, 01.10.2002 o 10,00 hod. na Central Station v Sydney. Trochu som sa zľakol množstva batožiny, ktorá zabrala vlastne všetok voľný priestor v zadnej časti auta (rozumej obývačka, spálňa, čiastočne kuchyňa) a to i napriek výrazným úsporným opatreniam, v rámci ktorých sme týždeň pred odchodom vyčistili žalúdok Lady B a povyhadzovali všetko staré neužitočné haraburdie po predchádzajúcich majiteľoch - piatich, či šiestich backpackeroch z Anglicka. Okrem iného sme vyhodili obrovský izbový ventilátor, celú rybársku výbavu, niekoľko párov pokazených reproduktorov pri ktorých som sa čudoval, akým obrovským rámusom museli tí nezávisláci protestovať proti tichu austrálskej divočiny, keď sa im podarilo zničiť také kvantum audiotechniky.

Presne o 10,10am sme vyrazili. Traja sme sedeli vpredu, ja som riadil, Ivan vedľa mňa ma navigoval podľa mapy von zo spleti sydneyských ulíc, uličiek, bludiska, rámusu a príjemne chladného, akoby jarného povetria. Žaneta sedela s nami vpredu a pozdvihovala kultúrnu úroveň cestovnej horúčky občasnými vtipnými poznámkami, Katka pomáhala smiechom vzadu. A tak sme to roztočili - po Princess Highway, diaľnici tiahnúcej sa okolo kontinentu, smerom na juh, ku Canberre.

Canberra vďačí za svoje privilégium hlavného mesta večnej rivalite medzi Sydney a Melbourne, mestám porovnateľným čo do počtu obyvateľov i ekonomického prínosu. Históriou štátu sa ako červená čiara tiahne neustály boj o prvenstvo a mestskú prestíž medzi týmito metropolami, v ktorých žije polovica austrálskej populácie. Novodobé dejiny rozhodli o ukončení tohto spoločnosti neprospievajúceho súperenia a hlavným mestom sa stalo vlastne nevýrazné, avšak pokojné a moderné mestečko zvané Canberra, ležiace asi 300 km juhozápadne od Sydney a asi 500 km severovýchodne do Melbourne. Ak sa však dnes náhodne spýtate ľudí vo svojom okolí, ako sa volá hlavné mesto Austrálie - čo myslíte, koľkí z nich uvedú Sydney?

Od polovice septembra do polovice októbra sa pravidelne poriada v Canberre výstava kvetov - Floriade, obdoba bratislavskej Flóry. Nechceli sme si nechať ujsť príležitosť navštíviť toto podujatie, a tak prvý cieľ našej cesty bola prehliadka Canberry a návšteva Floriády.

Bolo už neskoro popoludní, keď sme dorazili do Canberry, prvých cca 300 km našej púte sme zvládli za asi 7 hodín, z toho sme nejaké dve hodiny strávili uložením batožiny a obedom na poludnie a prestávkami počas cesty. Medzi Sydney a Melbourne nie je toho veľa na videnie - akonáhle opustíte Sydney, ráz krajiny dostane pomerne hornatý charakter s prevahou polosuchých porastov. Je to najmä farmárska oblasť - kde-tu vidíte po kraji rozsiate ranče so stádami kráv, koní a oviec.

Na prehliadku mesta bolo už neskoro - október je v Austrálii obdobím zimy a stmieva sa už okolo 17,30. Rozhodli sme sa vyhľadať miesto na prespatie - bola to naša prvá noc mimo Sydney, v neznámom teréne, a nemali sme jasnú predstavu o kempoch a zločinných nástrahách v "outback", teda "vonku", mimo miest, ako hovoria Ozíci. Ku nášmu údivu - v Canberre sú len dve kempingové centrá i to príšerne drahé a takmer plne obsadené i mimo sezóny, ktorá mala začať až o dva mesiace - až 22 dolárov za miesto pre auto a dvoch ľudí, resp. 32 dolárov pre štyroch ľudí, bez elektriny (unpowered site). Rozhodli sme sa šetriť - sprchy budú zajtra - a vyhľadať nejaké miesto v prírode. Nebolo to až také jednoduché - po polhodine pátrania sme sa dostali späť na diaľnicu a zaparkovali to pri nejakom moteli, na parkovisku vedľa obrovských kamiónov, strieborných a nádherne vyleštených pirátov austrálskych ciest. Uvarili sme špagety a šli spať. Bola to prvá noc v outbacku - "na divoko", teda bez prístupu k civilizačným vymoženostiam, ako sú poriadne WC, sprchy, elektrina, chladnička a plynový sporák, so zníženou mierou bezpečnosti voči náhodnému škodeniachtivému ľudskému či zvieraciemu faktoru. Spali sme traja dole (spálňa) a jeden hore (detská izba).
Ráno nás zobudili kamióny vyrážajúce na cesty - gigantické stroje vždy zahrievali motory niekoľko minút pred vyrazením, a budili nás. Naraňajkovali sme sa, využili WC na benzínke a vyrazili do mesta.

Vstup na Floriádu je zdarma. Naozaj sa tam oplatí stráviť niekoľko hodín..

   

Po Floriáde sme navštívili centrum mesta - dve pekné námestia, samozrejmosťou je moderná sieť, I keď v porovnaní so Sydney, mierne drahších obchodov. Bol utorok, krátko popoludní a čas pohnúť sa ďalej. Než sme vyrazili, vymysleli sme meno pre naše auto - malo znieť dostatočne dôstojne vzhľadom k úctyhodnému veku - Žaneta navrhla, že ho budeme volať "Lady". No a keďže ja som v tom čase prežíval menší záchvat "bastardománie", čo v preklade znamená, že som extrémne často každému a pri akejkoľvek príležitosti naznačoval, že je potomkom nečistokrvného jazvečíka a huskyho, nazvali sme našu Toyotu "LADY BASTARD". Potom sme sa však zhodli, že to nie je rozumný reklamný ťah, ktorý by mohol skomplikovať situáciu zvlášť pri predaji auta - skrátili sme to na Lady B. Asi o 15,00 hod sme sa konečne vymotali s pokojnej a peknej, ale v tom ročnom období chladnej Canberry a vyrazili smerom na juh - pred nami boli hory Snowy Mountains…

Príbehy z toho istého obdobia...

• Šusdefekt Lady B.
• Phillip Island : Pochod tučniakov.
• Chladný Melbourne.
• Waycliffe Wells - hlavné mesto ufónov.

Fotografie súvisiace s týmto príbehom...