Jedno z troch ran na Frasier Islande. Cokolvek date do ust, vzdy citite medzi zubami zrnka piesku. Dva stany sme si rozlozili asi 100 od mora, za najblizsou dunou, aspon v miernom zavetri. Nevarili sme, nerozkladali ohen, jedli len prinesenu hotovu stravu. Odpadky sa musia starostlivo zabalit do plastovych sackov a vyhodit na vyhradenych miestach - inak hrozi nocny utok divokych psov - dingov... Cista romantika s prichutou jedinecneho dobrodruzstva.